Shadow

1.

"Rhea. Rhea. Videli si čo dokázali Avengers?" Skočila mi do izby Melia. Má desať rokov takže je to stále decko.
"Nie. A ani ma to nezaujíma." Hodila som po nej vankúš.
"Rhea." Pozrela na mňa mama ktorú skoro vankúš trafil.
"Prepáč." Milo som sa usmiala.
"Raňajky.... A ako to že si stále ešte v posteli." Ukázala na mňa. Zakrytá v deke s telefónom v ruke.
"Zachvíľku je škola." Dodala. Postavila som sa a šla do kuchyne.

"Rhea, učila si sa včera tu chémiu?" Spýtal sa ma otec. Len som na neho pozrela
"Prečo niesme ako Avengers. Veď máme schopnosti. A sme lepší než oni." Otázkou nás všetkých zaskočila Melia.
"To je dobrá otázka. Prečo to nevyužijem a necháme ostatných zachraňovať naše zadky a pritom umierať kedy nám stačilo len pohnúť rukov a bolo by." Usmiala som sa na mamu ktorá vyzerala celkom naštvane.
"O tomto sa nejdeme baviť." Sadla si.
"Ale mala by si inak skončíme ako Lyssa." Povedala som a odišla do izby.

"Slečna Roswell. Prosím do riaditeľne." Povedala učiteľka keď som do triedy prišla neskoro.

"Tak čo to bude dnes. Sledovalo vás auto a vy ste sa museli pred ním schovať.?" Pozrela na mňa riaditeľka.
"Nie. Hádala som sa s mojou rodinou o našich schopnostiach až som sa nakoniec zavrela v izbe a niekoľko minút trucovala až kým som si neuvedomila že je dosť neskoro." Založila som si ruky.
"Tak fajn Rhea.. Ak sa toto bude ešte raz opakovať tak to budeme musieť riešiť." Povedala.
"To ste hovorili aj minule." Zasmiala som sa.
"Stále to s tebou nevzdávam." Dodala.

"Takže. Verím že ste test napísali dobre. Dávam vám teraz pár minút voľna do konca hodiny." Povedala učiteľka a ja som si vytiahla mobil kde mi cinkali správy.

Mama: Rhea. Zlatko. Boli by dobré kedy si sa dnes s Meliou vrátili trošku neskôr zo školy.
Mama: Teda. Vráť sa neskoro.!
Mama: Prosím poslúchni.

Toto bolo divné. Vážne divné. Prečo by len toto odomna chcela.

"Idem na záchod. " Postavila som sa a vyšla z triedy.
Zavolala som mame no tá nezdvíhala.
Až na tretíkrát to niekto zdvihol.

"Mami." Povedala som z nadšením že zdvihla.
"Ahoj Rhea." Ozval sa hlas ktorý som nepočula roky... Ktorý som ani počuť nechcela.
"Lyssa." Zdesene som povedala.
"Kde je mama."
"Leží na podlahe. Bojuje." Zasmiala sa.
"Lyssa." So slzami v očiach som povedala.
"Čo to robíš." Dodala som.
"Najprv zabijem tvoju mamičku. Vezmem od nej všetku jej moc. Nechám otca pozerať. Samozrejme. Potom si počkám na teba a Meliu. No a už uvidím čo s vami. Stále si na strednej.?" Zložila.

"Dobrý potrebujem vziať Meliu." Vbehla som do je triedy.
"Je to rodinný problém." Dodala som.

"Čo sa deje." Chytila ma za ruku keď sme už boli pri dome
"Melia. Teraz ma počúvaj. Vieš kde je tvoj tajný hrad. Potrebujem aby si tam zostala kým pre teba neprídem." Rozbehla som preč. Ja som pomaly otvorila dvere na dome.
Všade bol bordel.
Uvidela som na zemi krv.
A potom mamu.