Vlastný svet

// Stále tie isté myšlienky.
Stále vlastné, jedinečné, optimistické myšlienky so štipkou pesimizmu.
Nikdy sa nezmenia. A prečo by aj mali?

Rozmýšľa a nevníma. Odmieta vnímať povrchné veci.
Uprednostňuje sny pred realitou.
Je to správne?

Niekedy má pocit, že je iná. Akoby jej nikto nerozumel. 
Prebíja a pretĺka sa vo vlastnej dimenzii. Prechádza sa tadiaľ akoby to mala byť skutočnosť. Všade naokolo lieta nekonečné množstvo pocitov, emócií a rozhodnutí, ktoré vyžadujú jasné a rýchle odpovede. 

Má vlastnú predstavu o skutočnosti, do ktorej nechce vpustiť nič svetské. Nič, čo by jej mohlo nejakým spôsobom ublížiť. 
Bojí sa. 
Bojí sa strachu, prehry, odmietnutia zo strany ľudí, zo strany všetkého. 
Čo ak sa bude veľmi snažiť a aj napriek tomu sklame alebo zlyhá? Znova.

V jej svete sú pozitíva a radosť. Je tam tiež spravodlivosť, láska a nepoznaná nenávisť. Vládne tam pokoj a pochopenie. Otvorená náruč. Úsmev darovaný len pre jej oči. 
Vo svete, kde jej nikto nemôže povedať: ,,Vstávaj, nesnívaj toľko!"

Nie sú tam pofidérne postavičky z internetu, sú tam len nesplnené sny a želania.
Sny o tom, ako chce, aby to všetko vyzeralo.
Sny, po ktorých jej srdce tak veľmi túži.

Je tam len ona a on. Nikto viac a nikto menej.
Sú tam spolu. Sú vo všetkom spolu.  
Jeden pre druhého. Oporou, podporou, všetkým.

Keď sa na neho pozerá, umiera žiadostivosťou utiecť niekam ďaleko.
Niekde, kde ich nikto nenájde.
Niekde, kde ich nebudú chcieť rozdeliť.
Niekde, kde budú svojimi bez toho, aby sa museli deliť jeden o druhého.

Oči, ktoré na seba uprene hľadia.
Nikdy ich to neomrzí. Dokázali by sa tak pozerať hodiny bez povedania jediného slova. Tie pohľady hovoria za nich.
Úsmevy, ktorými sa obdarúvajú. Ešte krajšie sú vtedy, keď sú jeden druhému príčinou.
Slzy, o ktoré sa s istotou delia. Už v živote nenechá jeden druhého padnúť na úplné dno.

To je ten svet, ktorý ona sama vidí.
Ten, ktorý jej nie je dopriaty. //