Dramione v Azkabane

V Brlohu

„Tak na Hermionu!" zdvihla pohár Ginny a ja som len neveriacky pokrútila hlavou.„Ešte to miesto nemám." pripomenula som jej.„Ale no ták Hermiona, vieš že si Kingsley už dávno vybral jedine teba." presviedčal ma Ron. Sedeli sme v brlohu tak ako každú nedeľu na spoločnom obede a tak ako vždy sedeli sme tam hlboko do noci.

„Naša Hermiona bude ministerka mágie!" povedal hrdo pán Weasley a láskyplne ma objal okolo pliec.„Harry a Ron sú aurory a Ginny metlobalová hviezda! Nikto nie je taký hrdý otec ako ja." radoval sa ďalej. Zrazu sa ozval detský plač.„Buď taký skvelý dedo a choď upokojiť Teddyho!" prikázala mu pani Weasleyová a všetci sme sa rozosmiali.„Nechaj tak Arthur." zastavila ho Andromeda a išla si po svojho malého vnúčika. 

Stále bola veľmi zničená zo straty dcéry, zaťa aj manžela, ale už na tom bola z časti lepšie ako pred dvoma mesiacmi. Napadlo ma že pôjdem za ňou.„Zase mení farbu vlasov." pousmiala sa Andromeda keď ma uvidela vo dverách.„Je úplne ako Nymphadora." teraz bol jej úsmev plný bolesti. Všetci sme boli stále otrasený a ranený ale nikto neprežíval toľko strát ako Andromeda.

„Našli ste ju? Moju sestru?" opýtala sa šeptom. „Andromeda...vieš, vieš že zomrela. Molly ju..." nedokázala som to vysloviť. Bellatrix Lestrangeová bola príšerná žena ale bola to jej sestra.„Ona nie je mŕtva Hermiona. Moja sestra je vynaliezavá a šikovná, vždy taká bola. Ona žije, je niekde tam." hovorila trasúcim sa hlasom a zamyslene sa dívala von oknom do noci. 

Nechcela som sa s ňou hádať, nemyslím že by to malo zmysel. Molly zabila Bellatrix pred očami Arthura, Percyho a Ginny, nie je najmenšia šanca aby to prežila. Uspávala na rukách Teddyho a mne došlo že je lepšie ju nechať samú. Zišla som späť do obývačky kde sa všetci veselo rozprávali.

„Zase s tým začala?" s mojich myšlienok ma vytrhla Molly. Len som prikývla.„Prečo si jednoducho nemôže pripustiť že jej šialená sestra je mŕtva." vzdychla zúfalo a položila si hlavu do dlaní.„Je to ťažké obdobie Molly. Neostal jej nikto iba Teddy."„Má predsa nás." zavzlykala.„To je iné. Ju to prejde neboj sa." upokojovala som ju súcitne.

„Mama už zase?" prisadol si k nám Charlie. Nemal rád keď Molly plakala, všetci na to mali dôvod to áno ale nič sa s tým nevyrieši.„Obdivujem ťa Hermiona, vieš o tom?" opýtal sa ma keď sme ostali sami. „To už prečo?" divila som sa aj keď mi to tak trochu zalichotilo.„No, chodíš s mojím bratom, dokážeš počúvať neustále náreky mojej matky, si vyrovnaná s Andromedinými predstavami že jej sestra žije a chystáš sa nechať zavrieť do jednej miestnosti plnej dementorov s nejakým cvokom ktorý neznáša ľudí ako si ty." 

Keď to takto zhrnul bolo toho naozaj dosť ale ja som to tak vôbec nevnímala.„Prečo to stále naťahujete?" nechápavo som sa otočila od tácky s koláčikmi.„Ty a Ron, sama vieš že to nemá význam, ste príliš odlišný, ty si intelektuálka a on...je to môj brat ale je tupý ako poleno." síce som sa zasmiala ale to bolo len na malú chvíľu.

„Charlie." vzdychla som nespokojne, nechcela som sa o tomto baviť. S Ronom sa poznáme predsa už tak dlho a to všetko čo sme spolu prežili. Nezáleží na tom že ja milujem knihy a on nie a že on miluje metlobal a ja neznášam lietanie...

„Je to tvoja vec Hermi, ale zaslúžiš si niečo iné, niekoho pri kom si budeš žiť ako princezná." žmurkol na mňa keď v tom si k nám prisadli Bill a Fleur a začala sa debata zas o niečom úplne inom. Zamyslene som sa zadívala na druhý koniec izby kde sa Ron o niečom zase hádal s Ginny. Pousmiala som sa a pokrútila hlavou. Charlie sa mýli...