Pomsta draka : Boj o slobodu 1

1.

Azeroth : Stormwind

Horúci deň nad mestom Stormwind. Dnes šlo všetko pomaly. Ľudia stáli na tržniciach a predávali vodu, tekvicové džúsy a rôzne chutné potraviny. Ja sedím na schodoch obďaleč a sledujem ľudí. Ich náladu, činy, pohyby... fascinujú ma. Ja nie som ako oni, ale nie som sám. Moje meno je Nartyllanes, a prečo som iný? : som krvavý elf. Áno.. patrím do hordy, a áno, môžem sedieť na schodoch aliančného Stormwindu. Už niekoľko rokov panuje medzi hordou a alianciou mier. Rovnako ako členovia hordy, si stále na to zvykajú členovia aliancie. Naozaj je pre niektorých ťažké za vzájomne nepozabíjať, ale ja som kľudný.

Odpil som si z môjho tekvicového džúsu a postavil sa na odchod. Teplo bolo neúnosné a v mojom brnení to bolo ešte horšie. Zastávam úlohu paladina. Som jeden z mnohých rádových ochrancov Orgrimmaru. Moje brnenie je ťažké a celkom mohutné. Fľašu som pripevnil šnúrkou na svoj opasok a popri múroch hradu som sa pobral do stajní. Po vchode ma ovjala vôňa čerstvo pripraveného sena. Zazrel som nad stenou jedného z boxov stajní trčať špicaté uši. Poskakovali do rytmu šuchtania metly. Zrazu sa zpoza steny vynorila drobná elfka. Ani sa na mna nepozrela, pokračovala vo svojej práci a ja som si odfrkol a pobral sa k boxu s Belorou.
Belora bola môj okrídlenec, pomocník a najlepší spoločník na cesty. Pohladil som jej modrasté krídla a hrivu, tak ako pred každou cestou. Odviazal som ju, a pobral sa s ňou k východu zo stajní. Zastavilo ma poklepkanie po pleci a jemné odkašlanie. Otočil som sa a za mnou stála tá krpatá elfka. Vážne.. ani som ju nepoznal a už mi prišla otravná. Pomaly som sa otočil a za sebou zazrel hotovú senovú spúšť. Belora svojím chvostom od šťastia rozmetala takmer všetky čerstvé kôpky sena. Milovala keď sa mohla po dlhej noci preletieť. Hlasne som si vydýchol a chytil sa prstami za čelo. Vybral som svoj mešec a dievčine strčil do ruky jednu zlatú mincu.. schovala ju do zástery, ale ostala stáť na mieste. "Kam máte namierené?" Opýtala sa po chvíli. "Do Orgrimmaru" odpovedal som po ceste zo stajní už chvíľu otočený tej otrave chrbtom. "Chcem ísť aj ja!" Rozhodne prehlásila. Otočil som sa na ňu a s pobaveným  úsmevom jej jednoducho odpovedal " Tak choď". Opäť som sa otočil a pokračoval vo svojej ceste.

Vietor rozvieval moje šedé vlasy. Tu hore, medzi oblakmi, bolo počuť len cinkanie môjho meča o kovovú časť sedla. Blížili sme sa k Orgrimmaru. Vojaci ako obvykle obletovali  brány a okolie hlavnej budovy. Pred bránami prebiehali typické duely. Bol to druh zábavy, nešlo o životy. Po prechode bránou som si to namieril priamo do banky. Vyložil som svoje veci na pult pred bankovníčku. Otazne sa na mna pozrela cez okuliare. "Meno?." Povýšenecky položila otázku. "Nartyllanes". Zobrala veľký mech a dala doňho veci ktoré som pred ňu položil. Položila to ku dverám za ňou a po chvíli po to prišiel ork ktorý mešec odvliekol do môjho trezoru. Otočil som sa a namieril si to rovno do domu aukcie. Prezrel som niekoľko vecí ale nič ma nezaujalo. Nový smer? Miestna krčma.