Zamrznuté kúzlo

Prológ

V srdci pohoria Jyloth zúrila snehová búrka. V horách búrky preukazovali svoju silu pravidelne. V jednej z mnoha doliniek sa rozprestieralo azda jediné obývané miesto pohoria, Dolina enkidov. Mesto dostatočne veľké, nato aby poskytovalo útočisko dvom tisícom obyvateľom týchto drsných a nehostinných končín.

V tej doline sa našiel iba jeden blázon, ktorý vychádzal počas búrok von z bezpečia domov- Broq. Broq bol typický enkidu, spolovice nahor človek, spolovice nadol býk. Vysoký dva metre, mohutnej postavy. Jeho obe nohy boli obrastené srsťou sivo-hnedej farby. Vlasy a brada boli hodné barbara, dlhé a sýto ryšavé, takmer oranžové. Na jeho hlave sa týčili dva mohutné rohy.

Dnes to ale bolo iné, toto bola posledná fujavica v Jylothe ktorú Broq zažije. Zajtra ráno ešte pred úsvitom odchádza. Jemne posilnený čašou silného piva, sa mierne potácal nevedno kam. Po pár minútach chôdze sa dostal k strmému kopcu. Na sneh až nebezpečne blízko zrázu, hodil kožušinu a išiel si sadnúť. Ale v tej chvíli ho jeho motorika zradila a zrútil sa dole svahom. Cestou dole svahom Broq natrafil na kamene, ktoré mu vytvorili škrabance na ľavej strane tela. Po dlhých sekundách ležania na studenom snehu sa konečne rozhodol vstať. Práve si zachránil život. Videl ako sa k nemu približujú králi hôr- ľadové levy. Ľadové levy boli nádherné ale zato smrtiace. Vysokí boli zhruba ako vlci. Srsť mali svetlomodrej farby. Hriva bola zreteľne tmavšia, ak ste sa lepšie prizreli mohli ste v hrive vidieť uviaznuté kúsky ľadu.

Broq nebol pripravený bojovať, mal iba palicu a bol jemne opitý. Ale ak chcel prežiť, musel bojovať. Chopil sa palice. Keď sa prvý zo skupinky levov priblížil, nahrbil chrbát a skočil Broq sa ohnal palicou chytenou oboma rukami. Trafil ho a lev preletel niekoľko metrov do tmy.

„Už ich zostáva iba osem, ak nezaútočia naraz možno to zvládnem," šepol si pre seba Broq. Levy mu asi rozumeli, pretože naraz zaútočili. Jediné načo sa Broq zmohol bolo zúrivé oháňanie sa palicou. Jedného leva to sčasti zasiahlo a ostatní sa stihli stiahnuť mimo dosahu jeho zbrane. Broq sa usmial, ale vtom začul vrčanie za jeho chrbtom a úsmev mu zamrzol. Otočil sa najrýchlejšie ako mohol a bodol levovi do rebier, hoci bola palica tupá bolesť to spôsobilo. Lev začal kňučať a stiahol sa mimo Broqovho dosahu. Znova sa otočil a videl ako sa naňho vrhli dva levy, na jedného zaútočil zvrchu, trafil ho do hlavy a lev odpadol. Avšak, druhému levovi sa nestihol ubrániť, lev chňapol po ruke a zahryzol sa do mäsa. Broq zrúkol, pustil palicu a plnou silou trafil leva po ňufáku. Lev s krvavým ňufákom sa s kňučaním zrútil na zem. Teraz bol neozbrojený a poranený.

Napadol ho bláznivý nápad, padol na kolená a vystrel ruky proti nepriateľom a zakričal: „Etix, pomôž mi!", levy stuhli a čakali čo sa bude diať.Avšak Broqova len prosba visela vo vzduchu a nič sa nedialo. Nič. Levy sa už pripravili na posledný, smrtiaci útok. Keď tu zrazu sa z kopca zosypala vrstva čerstvého prašanu. Keď prašan ustál, ľadové levy boli zamrznutí v kockách ľadu. Broq bez váhania sa rozbehol smerom k mestu kde žil. Po pár minútach behu konečne pribehol k svetlu mesta. Ani si to neuvedomil, ale búrka ustála. Keď vbehol do domu. Schmatol tvrdý alkohol a nalial si ho do rany a pár glgov aj do hrdla. Zasyčal od bolesti a ranu si obviazal čistou látkou. Po obviazaní rany vbehol do kuchyne. Zobral všetko jedlo čo našiel a vybral sa smerom k svätyni bohyne Etix. Svätyňa bola vysoká budova uprostred mesta, mala guľatý pôdorys a narozdiel od väčšiny domov nebola z dreva, ale z kameňa. Keď ste vošli do svätyne prvé čo vás premklo bol chlad. Čo iné môžete čakať od chrámu bohyne ľadu. Ďalší pocit bolo duchovno, pretože Etix bola zároveň bohyňa proroctiev.

Uprostred chrámu horel modrý oheň, tento oheň nevyžaroval teplo, práve naopak akoby ho ničil. Bolo to miesto kde uctievači modlili k bohyni, darovali jej obety v podobe jedla. Broq sa vydal k ohňu a hádzal doň všetko jedlo čo zobral z domu, počas hádzania sa prihováral bohyni: „Veľká Etix ďakujem ti zato, že si mi zachránila život v boji proti ľadovým levom. Nebyť teba asi by som neprežil."

„Čo sa stalo?" prerušil ho z monológu hlas ženy.

„Mehi, nechaj ma prosím. Rád by som tu ostal osamote," sykol Broq.

„Ty mi nebudeš rozkazovať!" vykríkla kňažka, Mehi.

„V mene Etix! Odíď!" vyštekol Broq. Mehi práve dostala ranu pod pás, bola zaviazaná bohyni ak ju niekto oslovil v jej mene musela poslúchnuť, to platilo dvoj násobne v jej svätyni. Sklonila hlavu a odišla. Broq hodil do ohňa zvyšky jedla a pobral sa k soche bohyne.

Bohyňa bola zobrazovaná ako drobná žena na chrbte obrovskej snežnej gorily- Ittey.

Pokožka Etix bola bledej farby a vlasy doslova ľadovej farby. Tvár bola presným vyobrazením ľadu chladná, odmeraná ale zato ochranárska. Samotná Etix nebola bojovníčka, skôr čarodejnica. Zato Ittey, ľadová gorila bola vysoká asi sedem metrov, kožuch mala snehovo-bielej farby. Ruky a nohy boli také silné, že by v rukách rozdrvili ľadovec. Zatiaľ čo tam sedel a pozeral na nikdy neroztápajúcu sa ľadovú sochu ani len netušil, že samotná bohyňa naňho upierala svoj zrak.

„Ach Broq, toto bola maličkosť. Onedlho ti už nebudem môcť pomôcť. Teraz budeš musieť používať svoju Mágiu." Povedala Etix a hľadela na svätyňu v doline, „poď Ittey čaká nás dlhá cesta domov." Prehovorila bohyňa a jemne potiahla za popruhy. Gorila sa otočila chrbtom k mestu a vydala sa do úbočí vysokých hôr Jylothu. Čím bola bohyňa ďalej, tým viac búrka silnela a zakrývala stopy obrej gorily.