Prvá kapitola.
Zobudila som sa celá mokrá od potu. Nedivila som sa, keďže bolo leto. No usúdila som, že sprcha nebude zlý nápad. Keď som bola už pripravená vstúpiť do vane, mi zazvonil mobil. Bola to moja kamarátka Elizabeth. Ja osobne ju volám Ely, pretože viem, ako sa jej nepáči meno Elizabeth. Napísala mi, že večer okolo ôsmej sa mám pri nej zastaviť. Nemala som s tým problém, keďže mi väčšinou chodíme vonku večer, pretože vieme, že robotu máme hotovú. Rozhodla som sa, že niečo uvarím, keďže mama je v práci a babka na staré kolená nevládze variť. Vybrala som kuracie mäso z mrazničky a vložila do horúcej vody. Keď som sa otočila k stolu kde som si položila ošúpané zemiaky, naľakala som sa. Stála tam babka, ktorá sa chystala sadnúť na stoličku. „Dobré ráno Karmen. Čo dobrého ideš variť?“ Dobre vedela, že nemám rada keď ma niekto volá Karmen, kamaráti ma volajú Keri. Položila mi otázku, na ktorú som ani ja sama nevedela odpoveď. „Zrejme urobím kurací vývar a potom tie kuracie stehná dám upiecť.“ Bola som rada že mi robila spoločnosť. Pri varení sa mi snažila pomôcť, aj keď ju všetko bolelo, snažila sa mi so všetkým pomôcť. No nakoniec som ju presvedčila nech sedí. Po varení sme mali kopu času tak som urobila kávu sebe aj banke a rozprávali sa. Keď skončila téma politika, zavládlo ticho. Bolo počuť iba lyžičky v našich rukách dotýkajúce sa pohárov. „Kedy si nájdeš poriadneho chlapa? Máš výbornú postavu a krásnu tvár. Nechápem to.“ Hneď ako dohovorila som sa zamyslela. Potrebujem vlastne niekoho, kto mi pomätie hlavu? Odpoveď je jasná. Nepotrebujem nikoho. Teraz som na Vysokej škole, nemôžem si dovoliť aby mi niekto pomotal hlavu! Uvedomila som si, že babka čaká na moju odpoveď. „Ešte som nenašla toho pravého.“ Mama už prišla a ja som pripravila stôl zatiaľ čo ona pripravovala obed ktorý som navarila. Otec bol už na ceste. Spomenula som si na svojho staršieho brata. Už je dospelí, ale vždy bude môj braček, ktorého budem vždy ľúbiť. Po večeri som si čítala knihu. Čas uplynul rýchlo. Bolo pol ôsmej, ale aj tak som sa rozhodla, že už vyrazím za Ely. Bola presne tam kde sme sa dohodli. Mala na sebe jednoduché čierne tričko a sivé nohavice. Tmavo hnedé vlasy jej lemovali tvár. „Ahoj.“ Pozdravila sa až veľmi natešene. „Ahoj. No čo sa tak usmievaš?“ Zaujímala som sa čo ju tak potešilo. „Otoč sa!“ Usmievala sa tak veľmi až som si myslela, že za chvíľu dostane kŕč do sánky. Otočila som sa a tam stal jej priateľ Nicolas. Bola som prekvapená, že je tu. „Ahoj Keri.“ „Znova sa stretávame Nicolas.“ Povedala som vážnym tónom, ale pochopil, že som si robila srandu. Ely mi natešene oznámila, že zajtra o štvrtej idú na chatu a ja musím ísť s nimi. Keďže mám devätnásť mohli by ma rodičia pustiť. Tak som sa ešte chvíľku s nimi rozprávala a potom išla domov. Bolo deväť hodín. Mamu som zastihla pri otcovi v obývačke a spýtala som sa ich ohľadom chaty. Boli proti no podarilo sa mi ich presvedčiť. Šla som si pripraviť kufor a pomaly som si začala baliť. Budem tam sedem dní, musím si zabaliť hlavne veľa tričiek a šortiek, ale určite aj nejaké leginy a tričká s dlhými rukávmi.
.1.
