Nestarnúca

Prvá časť: Zistenie

"Luna, Luna vstávaj!" Kričí na mňa moja 13 ročná sestra Alya. "Čo sa deje Alya?" Kričím. "Stalo sa niekomu niečo?" Rýchlo sa posadím na posteli a obzerám sa všetkými smermi. "Nikomu sa nič nestalo, len to že máš dnes svoje 18 narodeniny, predsa si nezabudla či áno?" Chichoce sa Alya. "Och bože tak to si ma nemohla ešte chvíľu nechať spať?" Povedala som skleslo. "Veď je sobota!" Rukami si pretriem oči a pozriem sa na hodiny na mojom nočnom stolíku, ukazujú 9 hodín ráno. "Ocko už čaká dole aj s raňajkami na stole pohni si a nech si za 5 minút tam!" Povedala mi so smiechom Luna a už som len počula buchotanie nôh na schodoch.

No super pomyslela som si a vyšla z postele, schmatla som fotografiu z poličky a namierila som si to rovno do kúpeľne. Je 9.4.2094 v ruke držím fotografiu z mojich 16 narodenín. Dnes som dovŕšila 18 rokov, pozerám sa do zrkadla a v tom mi to dôjde nestarnem už 2 rok. Mám stále tie isté gaštanovo hnedé vlasy a šedé oči. Stále mám malé jamky na lícach keď sa usmejem. Nevyrástla som. Nemám ani vrásku naviac, žiadna fyzická zmena. Nič. Rozčesala som si vlasy a vrátila som sa spať do izby. Pozrela som sa na mobil a rýchlo napísala mojej najlepšej kamarátke Rebeke že dnešok platí, máme ísť spolu do mesta ani poriadne neviem na čo. Pomaly som vošla do šatníka a vybrala si čo si oblečiem. Zvolila som čierne tielko a biele rifle so slovami že sa aj tak prídem o 30 minút prezliecť podľa toho ako sa poznám.

Zbehla som dole a uvidela som v obývačke stáť môjho otca s Alyou, no keď som k ním prišla bližšie videla som tam stáť ešte niekoho. Bol to vysoký muž s krátkymi čiernymi vlasmi oblečený v čiernom obleku, mohol mať okolo 40-ky. Spýtavo som sa pozrela na ocka. Moje oči pobehovali z jedného na druhého. Keď som po chvíli pochopila že nikto mi asi nič nepovie podišla som k ockovi dala mu pusu na líce a pozdravila som ho, potom som prišla k mužovi v obleku zdvorilo som mu podala ruku. "Dobré ráno." Povedala som a pohľad som nespúšťala z jeho očí. "Dobré ráno slečna Luna Malley." Odzdravil sa mi. "Som zakladateľ výskumu o nestarnutí a chcel by som Vám oznámiť že po dlhom pozorovaní spolu s ďalšími 200 osobami zapadáte do tkz. Možných nestarnúcich." Môj dych sa zrýchľoval a v hlave mi začalo vrieť mnoho strašidelných myšlienok. "Boli by sme veľmi poctený ak by ste nás mohli navštíviť." Pokračoval, a ja som si v hlave pomyslela ako sa stanem nejaký pokusný králik pre nejaký blbý výskum.