Iris je dievča ktoré je celkom obyčajné ale to len z vonku jej život a nový kamaráti škola a celkovo nové prostredie jej úplne zmenia život bude trošku zvláštnejší nájde však jedného kamaráta ktorý nieje celkom normálny ako každý chalan bude pátrať...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Ahoj volám sa Iris Patel mám 15 rokov a dnes je koniec školského roka. Posledný krát vstávam do tejto školy , posledný krát vidím svojich spolužiakov moju triednu a mojich kamarátov z menších ročníkov . Budík mi zvyčajne zvoní o 6:45 ale teraz som si ho dala skorej aby som mohla sa upraviť namaľovať vybrať správne oblečenie a podobné veci .
V kuchyni už mama chystá raňajky pre ocina desiatu do práce a pre sestru tiež .
Zoberiem si mobil kabelku veci na upravenie make upu a môže sa ísť 7:15 mi ide bus takže to stíham . Prídem na zastávku a tam vidím jedného chalana ktorý hneď ako som prišla sa na mňa usmieva . Pozrela som sa radšej inam pretože mi príde divný a momentálne s nikým nič nechcem mať . Príde autobus je úplne prázdny z rána ako vždy . Sadnem si ako každý krát do zadu.Ten chalan sa na mňa stále usmieva, pustím si pesničky dám si sluchátka a ignorujem. Autobus už je pred školou. Vidím veľkú budovu z veľkou bielou bránou . Naháňa mi strach keď vidím a predstavím si koľko ľudí na mňa bude pozerať kvôli mojim fialovým vlasom. Otvorím bránu a tam všetky triedy stoja na dvore a čakajú kým ich triedny učitelia si ich zoberú do triedy.
Prváci pozerajú po celom areáli ,Druháci už sú takmer po skupinkovaný,Tretiaci sú v skupinkách kecajú spolu smejú sa a Štvrtáci sú tu ako králi strednej školy tvária sa ako keby všetko poznali všetko vedeli a vlastne to tak aj je . Prídu učitelia zadelia si odbory a hurá do tried . Celkom dosť sa bojím a som zvedavá kto bude pri mne sedieť. Prišli sme do triedy všetci chalani si sadli do zadných lavíc len v jednej predposlednej lavici je voľne miesto sadnem si. O pár minút príde nejaký chalan k mojej lavici .
"Ehm prepáč ale to je moja lavica, predposlednej lavici vždy sedávam ja " povedal tak ako keby sa snažil byť nahnevaný ale moc mu to nejde hah .
"Tak si sadni ku mne veď je to len lavica " poviem mu a usmejem sa .
Ďalšiu pol hodinu nám učiteľka dala rozvrh ,predstavila sa nám prečítala nám školský poriadok povedala nám ako to tu na tejto škole chodí predstavila sa nám a potom sme sa po predstavovali ostatný konečne som zistila ako sa volá autobusový chlapec volá sa Nathan Pearce . Učiteľka nám potom povedala že ak nebudeme vyrušovať môžeme takto sedieť stále ale pokiaľ budú problémy tak nás presadí čo by nemalo byť až tak ťažké nevyrušovať teda aspoň u mňa . Potom nám ešte niečo povedala a šli sme domov .
Bus mi išiel 12:05 takže to som stíhala . Prišla som na zastávku a videla som tam už Nathana a zasa sa usmieval a mňa to či ďalej tým viac iritovalo.
"Prečo sa tak usmievaš ? Som smiešna?Alebo mám strapaté vlasy ? či prečo sa smeješ"
"Nemôžem? Nie nie si smiešna ani strapaté vlasy nemáš ale prídeš mi iná ako ostatné baby si výnimočnejšia a originálnejšia kvôli tým vlasom " a zasa sa usmial strašne mu pristane keď sa usmieva ale to keby som mu povedala tak sa prepadnem od hanby .
"Môžeš, a ďakujem ale preháňaš " začervenala som sa mierne tak aby to nevidel .....
"Zamálo"
O pár minút prišiel Bus a ja som si sadla ako vždy do zadu o chvíľu prišiel a spýtal sa ma či si môže prisadnúť ja som len kývla celú cestu sme sa rozprávali o hudbe prišiel mi tak ako by hral na gitaru alebo na nejaký nástroj alebo je nejaký hudobný guru........
Cesta ubehla celkom rýchlo rozlúčili sme sa a išli domov . Ja som išla naschvál pomalšie aby som zistil kde asi býva , zarazilo ma ale aj milo prekvapilo že býva o 3 domy ďalej .
Prišla som domov a hneď ma mama sestra vyspovedala šťastie že ocino nebol doma . Na všetky otázky som im odpovedala a potom som šla do izby . Zapla som si hudbu dala ju na reprák a prezliekla sa do teplákov a croc topu .
Zapla som si notebook a šla na facebook hneď čo ma prekvapila žiadosť o priateľstvo od Nathana Pearca. Prijala som ju a o pár minút mi napísal .
N:Ahoj neruším? Ako sa máš? Princezná z fialovými vlasmi :D
I: Ahoj nie prečo :) Fajn ty ? :) prečo princezná O,o
N: Len tak zo slušnosti sa pýtam :) Celkom to ujde :) Neviem páči sa mi to :) a hodí sa mi to k tebe :D
I: Aha :) pán zaujímavý :D Sme si kvit 1:1
N: Dlho to takto nevydrží :D
I: Som zvedavá :D N:Nebuď zvedavá lebo budeš skoro stará :D 2:1
I: Ok ok :DD p.zaujímavý
N: Ja pôjdem si ľahnúť lebo som unavený a mám toho ešte veľa :)
I:Dobre maj sa :) (videné)
Vypla som notebook hudbu mobil a šla sa od maľovať prečesať si vlasy a prezliecť sa do pyžama a spať .
A je tu prvá časť príbehu neviem či sa vám bude páčiť ale dala som si na tom robotu.
Ak by ste chceli ďalšiu časť tak dajte kom :)A ak by sa vám to páčilo tak poteší Vote *
V tomto príbehu bolo 870 slov čo je celkom fajn ale snáď vymyslím dlhšie časti
