Sexy matematikár!

Keď sa proti tebe otočí všetko, je to naozaj ťažké

Po tom ako Kalye ukončila hovor, Justin neváhal ani sekundu a okamžite bežal do spálne. Rovno ku šatníku, z ktorého si vytiahol nejaké slušné jeansy, spustil zo seba uterák, obliekol si trenky, potom jeansy a bežal do kúpeľne. 

"Zlatko, čo sa deje? Si nejak trocha mimo."
Zvedavo ale jemne sa ho spýtala Amy, pristúpila k nemu bližšie a pobozkala ho na krk.
"Milujem ťa, ale musím ísť. Musím sa poobliekať a ísť do mesta. Prepáč láska ale nemám čas."
"Deje sa niečo vážne?"
"No práve to neviem. Mal som jedenásť neprijatých hovorov a keď som jej zavolal späť, nechcela sa rozprávať cez mobil, ale stretnúť sa. Neviem o čo ide ,ale musím sa ponáhlať!"
"Ona?"
"Vy ženy si dokážete skrátiť vetu, ktorá má tisíc slov, iba na jedno slovo, ktoré je väčšinou meno ženy, spomenuté vo vete. Neboj sa. Ide o Kalye zlatko, ale už tú chybu nezopakujem. Nemusíš sa báť."
"Ja viem. Verím ti."
"Ľúbim ťa."
Justin pobozkal Amy na pery, aby jej dodal pocit istoty, ale potom už odišiel k umývadlu a začal si umývať zuby. Potom upravil vlasy, doobliekal sa a s bozkom na rozlúčku nasadol do auta a smeroval do reštaurácie Simona, v ktorej sa mal o pár minút stretnúť s Kalye. Cesta trvala asi tridsať minút. Keď konečne dorazil pred reštauráciu, našiel si nejaké vhodné parkovacie miesto, vystúpil a rýchlym krokom smeroval ku vchodu do budovy. Dvere boli sklenene, čiže už z vonku mohol vidieť do vnútra a hladať Kalye. Zazrel ju však až po tom, čo otvoril dvere. Sedela na druhej strane haly, bola opretá rukami o stôl a v dlaniach si držala hlavu. Pozerala sa na kávu, ktorú mala položenú pred sebou a vyzerala. akoby bola vo svojom svete a nevnímala ten náš. Justin podišiel k baru a poprosil
"Prosím vás, dvojitú whiskey a Pizzu quatro formaggi. Ďakujem."
Čašník prikývol hlavou a pustil sa do objednávky. Justin sa však ponáhlal za Kalye. Keď bol pri stole, prisunul si svoju stoličku čo najbližšie k tej jej, sadol si na ňu a Kalye pevne objal.
"Čo sa deje?"
"Justin ja sa bojím."
V jej očiach boli slzy a nechcela sa mu ani len pozrieť do očí.
"Ublížil ti niekto zlato?"
"Mama"
"Čo urobila? Kalye hovor! Prosím, povedz mi všetko, inak ti pomôcť nemôžem."
"Ja viem. Ona, kúpila byt ďaleko od tadeto. Chce ma vziať preč. S otcom sú v rozvodovom konaní a súd ma zveril do jej opatery. Ale ja chcem byť tu. Byť tu a vychovávať s tebou môjho syna Justin."
"Nie tvojho, nášho. Jasné? Počuj, upokoj sa. Ja sa porozprávam s tvojou mamou. Sľubujem ti, že tu ostaneš a nikam ťa nevezme. Postarám sa o to. Všetko bude tak, ako som ti sľúbil. Dobre?"
"Nemôžem tomu veriť."
"Musíš tomu veriť, inak to nezvládneme."
Pozerali sa jeden druhému priamo do očí a Justin jej dlaňou z líc zotieral stekajúce slzy. Chcel aby prestala plakať. Podarilo sa mu to a keď videl, že už neplače, usmial sa. To donútilo Kalye aby sa usmiala tiež a v tom už priniesol čašník objednávku.
"Vaša whiskey a pizza Pane."
"Ďakujeme. Kalye, dáš si ešte niečo? Videl som že máš kávu, tak som ti na pitie nebral nič, ale k pizze sa asi nehodí."
"To máš pravdu. Tak teda, poprosím Colu."
"Dva krát prosím."
"Samozrejme"
Čašník odišiel a obaja sa pustili do pizze. Počas jedenia sa však aj rozprávali. Justin sa chytil vety, ktorú povedala Kalye.
"Ty si povedala, že chceš so mnou vychovávať nášho syna. Ty už vieš, že to bude chlapec?"
"Áno, včera som bola u lekárky. Bude to chlapec."
"Ale nie je ešte skoro na to, aby sa vedelo čo to je?"
"No na základe fotografií áno, ale brala mi aj nejaké vzorky krvi, z krotých brala nejaké hormonálne vzorky a na základe nich mi povedala, že na 80% to bude chlapec."
"Takže ho budem môcť naučiť hrať futbal, brávať ho na ryby, na chlapské výlety, postaviť mu dom na strome, v pätnástich sa s ním opiť, vziať ho do striptíz baru.."
Obaja sa začali smiať a Kalye nesúhlasne kývala hlavou.
"Po ten dom na strome to bolo fajn."
Povedala mu s úsmevom na perách a opäť sa pustili do pizze. Keď už bola zjedená, obaja sa opreli o operadlá stoličiek a počkali, kým im trocha vytrávi. Justin do seba hodil whiskey a nadviazal ďalšiu časť rozhovoru.
"A smiem vedieť, že prečo sa vaši rozvádzajú?"
"Pretože otec je na tvojej strane."
"Počkaj, čo? Oni sa hádajú kvôli mne?"
"Preto ma chce mama vziať preč. Aby sme boli my dvaja od seba čo najďalej."
"Ona sa zbláznila?! Prečo to robí? Veď o necelé tri mesiace si dospelá preboha!"
"Ja to viem, ona si to však neuvedomuje."
"Musíme ísť za ňou. Čo najrýchlejšie. Je teraz doma?"
"Áno je."
"Tak poď zlato, ideme."
Dopili svoje Coly, Justin zaplatil pri bare účet a vyšli von na parkovisko, kde si nasadli do Justinovho auta a smer ich jazdy bol ku Kalyenemu domu. Justin zadal do GPS adresu, naštartoval a mohli vyraziť. Od Simony to nebolo ďaleko. Iba pár kilometrov a cesta mohla trvať maximále pätnásť minút. Celú cestu boli obaba ticho. Justin uvažoval nad tým, čo povie pred Kalyenou matkou a Kalye zasa uvažovala nad tým, či je to vlastne dobrý nápad. No aj keby si myslela že nie, Justina by zastaviť nedokázala. Keď dorazili pred dom, prvý vystúpil Justin a ani na ňu nečakal. Hneď vyrazil smerom k dverám. Kalye rýchlo vystúpila a bežala za ním. Dobehla ho tesne pred dverami.
"Justin prosím ťa upokoj sa! Takto nič nedostiahneš! Akurát tak aj to, že sa proti tebe otočí aj môj otec. To snáď nechceš!"
"Nie, nechcem. Prepáč."
"Hlavne pokoj, áno?"
"Sľubujem."
Kalye sa na neho usmiala, pomaly strčila kľúč do dverí, odomkla a obaja vošli do domu.
"Mami, oci, niekoho som vám priviedla."
Z kuchyne sa ozval hlas matky.
"Sme v kuchyni zlatko. Poď sem aj s návštevou."
Poslúchla a Justina odviedla do kuchyne za rodičmi.
"Tak, tu ho máte."
"Justin. Synak, vitaj. Už som myslel že ťa neuvidím."
"Čo tu chcete?!"
Reakcie otca  a matky boli úplne odlišné. Otec bol nadšený a mama naštvaná. Justin si však udržal kamennú tvár a spustil.
"Dobrý deň Ja som s alen prišiel porozprávať. Počul som že chcete zobrať Kalye preč. Ona však ísť nechce. Prečo ju odo mňa chcete vziať preč?"
Celý čas uprene pozeral na matku stojacú pri kuchynskej linke a pokladal jej otázky narovinu.
"Prepáčte! Ale toto sa vás vôbec netýka!"
"Prosím? Že netýka? Týka sa ma to viac ako si myslíte! Kalye je tehotná a ja som sa ujal role otca! Chcem ich oboch chrániť a mať ich pri sebe. Pred tým ako s amalý narodí, kúpim Kalye byt, v ktorom s ním bude bývať a ja pri nich budem denno-denne! Nemôžete ich odo mňa vziať!"
"Človek ako vy nemá city. Človek ako vy vidí len sex a peniaze. Nezaujíma vás nič iné. Netrápi vás bezpečie mojej dcéry a jej decka! Netrápi vás to. Len sa tu hráte na hrdinu!"
"Vidíte ten rozdiel? Vy ste tomu malému nevinnému stvoreniu povedali *jej decka* namiesto toho aby ste povedali *môjho vnuka*. Pre vás je to decko, pre mňa je to môj syn. Myslím si, že pri vás by nemala bezpečia vôbec žiadne. Nedávali by ste jej lásku, ktorú potrebuje. Malý by mal iba matku a to ja dopustiť nemôžem. Chcem aby vyrastal v rodine, nie v Zoo!"
"Je to moja dcéra a čo poviem ja, to urobí! Je to jej povinnosť."
"Prepáčte, ale čítali ste niekedy právo? Asi nie. Ja som ho totiž musel študovať spolu s pedagogikou a poviem vám, nie je to jej povinnosť. Je takmer dospelá, ak by dala túto vec na súd, súd by sa ťahal pol roka, ale on aby už bola dospelá, čiže by ste aj tak nič nevysúdili. Ak ju vezmete, môže vás udať. Pretože občianský preukaz už má, je svojprávna a ona sa môže rozhodnúť, či chce byť s otcom alebo nie. To že vám ju zveril súd, neznamená, že si ju môžete vziať bez jej súhlasu. Ak si ju chcete vziať preč, musí s tým súhlasiť. Ak nechcete byť ťahaná po súdoch a aj tak zbytočne. Vyberte si sama."
Zrazu jej došli slová. Z kuchynskej linky vzala utierku, hodila ju na zem a rýchlym krokom odišla z kuchyne. nepovdala ani slovo, iba silno buchla dverami. Všetci počuli, ako sa otvorili aj vchodové dvere a následne sa aj zavreli. Znamenalo to, že odišla a v dome ostali iba Justin, Kalye a jej otec. Mohli sa konečne rozumne pozhovárať. 
"To čo si povedal, to znamená, že ja s ňou nemusím ísť?"
"Nie, nemusíš. Ale samozrejme ti bude musieť pomôcť otec."
"Ja jej pomôžem. Musím. Som jej otec a chcem aby bola šťastná."
"Takže Kalye by musela spísať pár papierov a vy by ste ich museli podpísať. Bolo by na nich uvedené to, že Kalye má záujem o to, byť s otcom kedykoľvek chce. Musela by si tam uviesť aj tvoj vzťah, aký máš s matkou. Opísať všetko do podrobna a vlastne by tam musel byť uvedené aj to, že za pár mesiacov si plnoletá a tvoj život plánuješ mať tu. Vy by ste to museli podpísať preto, aby ste dokázali, že o dcéru záujem máte, budete schopný sa o ňu postarať a bude žiť plnohodnotný život."
"To je všetko čo musíme urobiť?"
"Presne tak."
Na Kalyených perách sa objavil úsmev. Bola šťastná, pretože sa tu vyskytla ďalšia šanca. Cítila úspech.
"Tak čo? Spíšeme to spolu?"
Nadhodil otec.
"Teraz?"
"No čím skôr, tým lepšie."
Odpovedal Justin na Kalyenu otázku. 
"Tak sa pustime do toho."
Otec priniesol pár kancelárskych papierov, perá a začalo sa písať. Kalye napísala úplne všetko. Všetko čo sa týka školy, Justina, dieťaťa, matky a rozvodu jej rodičov. Po asi hodine a pol bolo všetko hotové a chýbal už len otcov podpis. Ten tam za pár seknud už bol. S úsmevom sa na seba všetci traja pozreli, zabalili žiadosť do obálky, ktorú tak isto podpísali a položili ju do stredu stola. 
"Mala by si to pred matkou schovať zlato."
Otcova rada nad zlato.
"Máš pravdu. Idem si to dať do izby."
Postavila sa a po schodoch vybehla do svojej izby. Otec s Justinom ostali chvíľku sami. Porozprávali sa o nezáväzných témach a o pár minút bola Kalye späť. 
"Prepáčte, ale ja už budem musieť ísť."
"Tak teda dobre no, odprevadím ťa."
"Dobre, ďakujeme za radu Justin. Vážime si to a som ti vďačný za to, čo robíš pre moju dcéru."
"Robím to rád."
S otcom sa rozlúčil v préjemnej atmosfére a vybral sa ku dverám. Kalye bola stále za ním. Počkala kým sa obuje, otvorila dvere, Justin vyšiel von a Kalye sa postavila na schody pred dverami. 
"Ďakujem Justin."
"To je v poriadku zlato."
Usmiali sa na seba a Justin položil nohu na prvý schod. Boli tam tri a Kalye stála na poslednom. Justin sa k nej pomaly priblížil až tak, že na tretiom stál aj on a ruky si opatrne obmotal okolo jej pásu. Približoval sa k nej aj hlavou a ich čelá sa navzájom dotýkali.
"Môžem ťa pobozkať?"
Spýtal sa Justin. Obaja dýchali veľmi rýchlo a ich srdcia bili ešte rýchlejšie.
"Nemal by si. Amy by sa to nepáčilo."
"Amy o tom nemusí vedieť."
"Ale ty jej to aj tak povieš."
"Prosím. Nedokážem dísť bez bozku."
Kalye súhlasila. Ich pery sa spojili a rukami sa pevne obíjmali. Justin položil jednu ruku na jej krk a prechádzal ňou pomaly hore do jej vlasov. Kalye Justina držala pevne za chrbát a jednou rukou za zátylok hlavy. Bozkávali sa pár minút. Nechceli prestať ale Justin už naozaj musel ísť. Rozlúčil sa s ňou ďalším bozkom a nasadol do auta. Celou cestou domov uvažoval nad tým, čo sa stalo. Celý čas mal však na perách úsmev. Vedel že Amy sa o tom nesmie nikdy dozvedieť. Nevedel však to hlavné. Prečo vraví že miluje Amy, no porpi tom ho to neskutočne ťahá ku Kalye? 

Keď dorazil domov, zaparkoval auto v garáži, zamkol ju a vošiel do domu. Amy sedela v obývačke na gauči zabalená v deke a pozerala film. Na stole v kuchyni bola pripravená večera a v obývačke zasa pripravené kapuccino. Justin sa usmial, prišiel za Amy, sadol si k nej, jemne ju pobozkal a lahol si k nej. Chvíľku pozerali televíziu, potom si však Justin uvedomil že má stále jeansy. Vyzliekol sa teda do naha, opäť si lahol k Amy pod deku, pritúlil sa k nej až tak, že ich tela boli nalepené na sebe a v spoločnom objatí zaspali. Dnešok bol veľmi  zlý. Zomrela matka, odišla rodina, stres okolo Kalye. Bude zajtrajšok ešte horší alebo konečne sa bude diať aj niečo pozitívne?