-C H A O S-

Tehla z Ovienčimu

Tento príbeh je samozrejme zmyslený, ale to mu neuberá na atmosfére. Berte to s rezervou kedže sa jedná o môj prvý výtvor. Prajem príjemné čítanie.

Písal sa rok 2010, bol parný letný deň a ja som sa spolu so svojou rodinou vybral na dovolenku. Chcelo to nejakú zmenu, tak sme sa vybrali k naším severným susedom, kde sme sa samozrejme zastavili aj v bývalom koncentračnom tábore Osvienčim. Dlhé rady, čakanie na sprievodcu, a lačný žalúdok tvorili dohromady atmosféru ktorú zažívame na dovolenkách každý rok.
No jedna vec mi na tomto mieste nesedela, bolo omnoho chladnejšie ako v neďalekom meste kde sme sa zastavili. ,,Tak dámy a páni, vítam vás na prehliadke tohto smutného miesta, ktoré vošlo do histórie vďaka miliónom ľudí židovského pôvodu zavraždených v plynových komorách." ohlásil sprievodca hneď po príchode. Prehliadka sa začala. No mne stále behala hlavou tá hnusná, priam nechutná atmosféra miesta kde som šiel dobrovoľne. Neviem na čo som myslel keď som prehlásil že je to super nápad prísť sa sem pozrieť. Asi v polovici prehliadky som si všimol polorozpadnutú budovu z tehál. Prvé čo mi napadlo bolo: "Čo je lepší suvenír ako tehla z budovy ktorá bola súčasťou toho všetkého?" Počkal som kým sa naša skupina pohla ďalej. Priblížil som sa ku kope roztrúsených tehál a jednu som si nenápadne vložil do ruksaka.

Naša dovolenka trvala týždeň. Keď sme sa vrátili domov čakali ma už kamaráti aby som dohnal čas ktorý som s nimi nebol. V tom zhone som zabudol na tehlu ktorá mi ležala v ruksaku len tak pohodenom v rohu obývačky. Večer strávený s kamarátmi neskončil pri jednom pive ako to u nás býva zvykom. Bolo niečo po tretej hodine ráno keď som sa vybral domov. Otvoril som dvere a do nosa mi udrel silný zápach. "No doprdele. Plyn!" Ponáhľal som sa nájsť rodičov a vbehol som do obývačky. To čo som uvidel by zložilo aj toho najväčšieho hrdinu. Rodičia sedeli nehybne na sedačke otrávení plynom. Na stene bolo niečo napísané úlomkom z tehly ktorú som si zobral ako suvenír z Osvienčimu. Pristúpil som k stene a zadíval som sa na nápis: " Nech postihne rovnaký osud ako nás tích čo narušia miesto nášho odpočinku. Arbeit macht frei!"