FOREVER ♥
(Z pohľadu Harryho)
"Harry" Vzdychla keď som sa jej prisal na krk.
"Milujem ťa,nevieš si predstaviť ako veľmi ťa milujem" šepkal som jej do ucha všeliaké vyznania lásky aké som poznal.
"I know you've never loved the sound of your voice on tape,You never want to know how much you weighYou still have to squeeze into your jeansBut you're perfect to me." spieval som jej a jemne s ňou kolísal zo strany na stranu.Pozoroval som jej črty tváre ktoré ma tak fascinovali.
"Harry.. veľmi mi nepomáhaš." zasmiala sa tým jej anjelským hlasom a ukázala na hrubú knihu plnú malých písmeniek,totižto študuje právo.
"Lea?" jemne som jej prešiel po ruke kde mala pripnutý náramok odomňa bol na ňom prívesok "I love you Lea -H.S."
"ano láska?" otočila sa ku mne.Jej hnedé oči ma neustále pozorovali boli nádherné.Dokázal by som sa na ňu pozerať celý život.
"Vždy tak rozmýšľam...aké to bude nádherné keď si spolu založíme rodinu.Nemusí to byť hneď.Počkáme rok-2 ty doštuduješ,ja našetrím peniaze kúpim nám krásny dom so záhradkou kde nám bude pobehovať zopár krásnych detí po tebe bude to neuveriteľne čarovné." usmieval som sa od ucha k uchu nad touto predstavou. Pozrel som znova na ňu.Pár krát zaklipkala očami z ktorých sa skotúľalo pár sĺz.
"čo sa deje honey?" pohladil som ju po líci a zotrel jej slzy.
"Nič.Len stále nemôžem uveriť tomu že mám také štastie.Si ten najúžasnejší človek ktorého som kedy stretla. Len som sa usmial,znova ju držal v objatí a nechal ju nech sa učí zatiaľ čo ja som premýšľal o našej budúcnosti.Ako by vyzerali naše deti.
"Som tehotná." neisto mi oznámila keď sme spolu sledovali film.po chvíľke mi došlo čo povedala a prekvapene som na ňu pozrel.
"To naozaj?" spýtal som sa s neskrývanm nadšením.Bol som štastný.Nič som si neprial viac ako žiť po boku najkrajšej a najlepšej ženy a dieťa by bolo neuveriteľne zázračný bonus naviac.
"uhm" prikývla.
"Som už v 7.týždni." dodala.
"Nevieš si predstaviť aký štastný som už teraz sa nemôžem dočkať keď ho budem učiť spievať,hrať futbal,chalani ho budu rozmaznávať a bude to najštastnejšie dieťa s najmilovanejšími rodičmi." oči sa mi zaplnili slzami no hneď som si ich zotrel,nechcel som aby videla že plačem.
"Harry.Ja mám pocit že už to je tu".
"jemne so mnou zatriasla.Okamžite som vyskočil na nohy a bežal po veci pre bábätko a Lein kufor. ihneď som to naložil do auta zobral Leu a plnou rýchlosťou uháňal cez večerný Londýnom.Zastavili sme pred nemocnicou.Sestrička ju hneď zobrala na sálu. Po 3hodinách čakania pri nej som sa postavil .teraz alebo nikdy.
"Kam ideš?" vystrašene sa na mňa pozrela v očiach mala bolesť.
"O chvíľu som naspäť musím ísť niečo surne vybaviť."
"a čo keď sa bábätko už narodí?" zdvihla ku mne svoje čokoládové oči.
"Neboj sa nebudem dlho.Je to dôležité." usmial som sa naňu letmo ju pobozkal a nasadol som do auta.Bol už neskorý večer.Lampy jemne jedna za druhou svietili.Bolo oblačno takže nebolo vidieť ani hviezdy.Auta ma obiehali nechcel som riskovať že niekde narazím.Zastavil som pri tmavo oranžovom obchode.Predavačka predomňa postavila najlepšie kúsky prsteňov aké tu majú.Prezeral som si každý po jednom no potom mi do oka padol strieborný prsteň s malým diamantom.Bol tak jednoduchý až bol krásny,niečím výnimočný ako Lea.Kúpil som ho a s úsmevom si znova sadol za volant.Pravou rukou som zodvihol mobil zo sedadla spolujazdca a vytočil jej číslo kým som zatiaľ ľavou rukou šoféroval.Ľudia behali zo strany na stranu každý sa niekam ponáhľal.
