Dom smrti

Ako každe ráno chodi Mia do školy s jej naj kamoškami s Eliškou, a Sandrou. Každe ráno sa stretávaju pri zastávke, kde ich vyzdvihne autobus. Keď napokon prišli do školy tak sa vybrali hore schodmi do triedy. Pri tom ich však zastavy banda chalanou.» Kam ste sa vybrali?« Mia po tichu cúvala a nič nepovedala. Sandra sa odvážila a povedala im že nech ich nechajú na pokoji. Mia je tichá a hamblivá že zo seba nevyhrkla ani slovo. Chalani však mali pre ne návrh. »Máme pre vás návrh. Po škole jedna z vás pojde do domu smrti ak sa vraťi živa naspdeť dostanete od nas 300 €.« Sandra rozmyšlala nad tym a povedala»Dobre jedna z nás tam pojde ale ktorá ?« Chalani sa dohadovali a s radosťou povedali meno Mia. Mia sa na ne pozrela a povedala že ona tam nepojde! Sandra ju prehovárala a tak napokon povedala že tam pojde. Chalani sa zasmiali a povedali, že sa maju stretnúť po škole pred bránou. Mia Sandra a Eliška zamyslene kráčali po schodoch do triedy. Keď prešla siedma hodina, žiaci sa vybrali do šatne. Mia však vedela že v tom dome buďe desivá zima a tma, tak si zobrala lampaš a mikinu zo skrinky, čo mala schované pre núdzu. Sandra ju uvydela a hovorí jej, aby ten lampaš radčej schovala do ruksaku, aby jej ho nezobrali chalani.»Maš pravdu.« Nešťastne povedala Mia Sandre. Mia Sandra a Eliška sa vybraly pri školskú bránu, kde ich už čakala banda chalanou. Eliška nahnevane hovory chalanom»Ak sa Mie niečo stane, tak vás dam nahlásiť!« chalani sa zasmiali a odviedli tinedžerky do lesa, ktory sa nachádzal hbeď za školou. Po pol hodine dorazili ku domu smrti. Mie sa to vôbec nezdalo dobré a tak sa spítala koľko má zostať v tom dome.»Pol hodinu!« Povedal najstarši chalan z bandy. Mia si to poriadne premyslela či tam naozaj pôjde. Mia objala Elišku a Sandru a pomali kráčala po krvavom chodníku ku dverám. Mia sa ešte posledny krát obzrela po svojích naj kamoskach. Smutne sa pozrela na klučku, ktorá mala tvar lebky. Pomali ju otočila a otvorila dvere. Chalani sa začali smiať a kričať»Mia strachoput, Mia strachopud.«Mia sa na ne smutne zazrela a dvoma krokmi vošla do domu smrti. Ako Mia vošla dnu dvere sa same zatvorili. Nebola z toho ani trochu nadčená. Po chvilke sa rozhodla poobzerať si cely dom. Vitiahla si z vaku lampaš a pokračovala po uzkej chodbe ktora smerovala do tmavej obyvačky.
V miestnosti boli same trhliny na stenách a velká zima. Mia mala stále pocit ako keby ju niekto sledoval, ale pri tom nikoho nevidela a to bola aj rada, lebo v tejto chvýli by nechcela mať spoločnosť.

Mia sa poobzerala po celej miestnosti a pozrela sa na dvere, ktore boli na pol otvorené. Pomaly sa blížila k pootvoreným dverám a nazrela dnu.

Schody boli veľmi strmé a zároveň tam bola veľká tma a zima. No zrazu tam Mia zazrela niejakú postavu. Zasvietila na tu postavu lampašom a zrazu sa viparila. Mia sa začala triasť, zabuchla dvere a uťekala na chodbu. Pozrela na chodbu kde vydela schody ktoré tam predtým ešte neboly. Po každom kroku ako išla ku schodom, pod ňou vrzgala podlaha. Keď sa dostala pri schody, pozrela sa kam vedú. Mia sa išla pozrieť na vrchné poschodie domu. Bola takmer hore ale z jedného okamyhu ju niečo chytilo za nohu a strhlo ju to dole. Mia začala utekať ku vchodovým dverám, ale tie dvere zmizly. Schúlila sa do rohu plakala a prosila o pomoc. Po dlhom čase sa pred Miou objavyla krvava postava, ktora na nu zazerala s krvavým nožom. Postava sa jej prihovárala veľmi čudným hlasom» Miaaa« Postava sa k nej blížila bližšie a bližšie. Mia si zapla lampaš a zasvietila na ňu aby ju vydela do tvare. Lenže v tom okamyhu zmizla. Mia sa postavila a hladala najrychlejšiu cestu von z domu. Zbadala okno ale pri tom ako ktomu oknu utekala počula hlas maleho dieťaťa.