Zlez z môjho koňa! ✔

III. kapitola

"Mami, mne to vážne netreba. Budem v lese asi šesť hodín, načo stresuješ?"

Abigail Saynová sa tvárila odhodlane.
"Nevieš čo sa môže stať. Vždy hraj na istotu. Veď to bude niesť kôň, nie ty."

"Už je dosť, že si ma prinútila vziať si tie konzervy. Idem nabalená ako na týždeň. Načo mi bude spacák?"

Anyina mama si vzdychla. "Môže sa stať čokoľvek. Spustí sa búrka a ty ostaneš v lese..."

Any sa zamračila a s povzdychom napchala obrovský spacák do batoha.
V niečom mala jej mama pravdu. Mohlo sa stať čokoľvek. Ale búrka v lete...že by mala až takú smolu?

🐴🐴🐴

Modrá lúka nebola pomenovaná modrá len tak. Bola plná modrých Nevädz. Inokedy by to bol nádherný pohľad, no teraz jej skrúcalo žalúdok.
Na čo sa to dala?

Edmund pricválal na krásnom hnedom žrebcovi. Vyzeral prekliato sebavedomo, až to hraničilo s normálosťou. Na chrbte mal len malý vak a v ňom fľašu z vodou. Keď uvidel jej batoh, nadvihol obočie.

''Ty ideš na víkend do Álp?"

Zamračila sa. "Veľmi vtipné, Carvin."

Pokrčil plecami a skontroloval čas.

"Je pol ôsmej. Môžeme začať. Maj sa."
S tými slovami popchol koňa a vybral sa presne opačným smerom ako chcela ísť Any. Vybrala si síce dlhšiu, ale bezpečnejšiu cestu.

Nakoniec sa ku Chantall a zašepkala jej do ucha: "My to zvládneme, dievča." A rozcválali sa smerom do tmavého lesa.

🐴🐴🐴

Edmund cválal ako o život. Silou-mocou chcel vyhrať, a preto si vybral tú rýchlejšiu cestu. Možno bola trochu nebezpečnejšia, ale koho to zaujíma?
Callas bol jeho kôň. Bol to krásny a silný žrebec, dobre stavaný na takýto beh. Šikovne prepletal nohami a preskakoval každý koreň ktorý sa mu stavial do cesty.
Vlastne ani nevedel, prečo tak chcel vyhrať. To dievča si svojho koňa zaslúžilo, hoc by to nikdy nahlas nepovedal.

Začal fúkať trochu silnejší vietor, tak si pritiahol bundu bližšie k telu. Až teraz si všimol, ako sa ochladilo. Oblohu zatiahli tmavé mračná, slnko zmizlo.

Doriti, pomyslel si. Len nech sa nerozprší.

No jeho želanie nebolo vypočuté. Zvuk preťal zvuk hlasného hromu. Callas sa vzopäl a tryskom uháňal po úzkej kamennej ceste na okraji kopca.
' Doriti! ' zúril Edmund, keď obrovskou rýchlosťou rezali zákrutu. Callas bol vydesený, nezastavoval. Edmund už len cítil, ako letí zo sedla, a potom už len tmu.

🐴🐴🐴

Any cválala po blatnej lesnej cestičke, keď začula zvuk hromu. Zastavila Chantall a vytiahla z batoha nepremokavú vetrovku. V duchu ďakovala mame za prezieravosť, keď zhora začula krik a dupot kopýt.

Carvin šiel hornou cestou, pomyslela si Any. Jej cesta viedla cez jeden nebezpečný úsek - kamennú cestu na okraji, tak popchla Chantall a cvalom vyrazili dopredu. O pár minút boli na kamennej ceste. Nič nenasvedčovalo tomu, že by tu pred chvíľou cválal jazdec s koňom. Ale keď sa lepšie prizrela, na ceste boli hlboké ryhy, a po kraji boli polámané kríky.

Udrel ďalší hrom. Obloha ešte viac stmavla.

Chantall sa vzopäla, no Any sa podarilo ju upokojiť, keď začula tiché volanie:
"Pomóc!"

Zamračila sa. "Carvin?"

Znova to volanie: "Pomóc!"

Zoskočila s koňa a prešla ku kraju cesty. "Haló? Carvin?"

Z dola sa ticho ozvalo: "Saynová, pomôž mi. Callas ma zhodil keď sa zľakol."

Any si hrýzla peru. Ak u pomôže, možno nestihne vyhrať stávku. Ale jeho kôň bol Boh vie kde, a sám sa odtiaľ nedostane.
"A kde vlastne si?"

Priam mohla počuť, ako prevrátil očami.
"Dole, doriti, visím na malom výbežku. Nie je to tak hlboko. Jen pár metrov."

Any chvíľu uvažovala, potom prešla ku Chantall a zložila jej uzdu. Kľakla si ku zrazu a spustila ju dole.

"Vidíš uzdu?"

Chvíľu bolo ticho.

"Áno, ale je príliš vysoko. Nedosiahnem."

Dočerta, pomyslela si Any. Nakoniec si ľahla a zosunula ruku najnižšie ako to šlo.

"A teraz?"

"Teraz je to fajn," prišla odpoveď.

Any zatiahla. Nič.

"Čo keby si trochu spolupracoval?"

"Bolí ma noha. Asi som si vytkol členok, keď som spadol."

Úžasné, pomyslela si Any.

Zadunel ďalší hrom. Začalo slabo mrholiť.

Potom jej zrazu niečo napadlo.

"Čakaj, hneď som späť." povedala Any a privolala Chantall. Prinútila ju kľaknúť a zapla jej jednu stanu uzdy. Potom sa nahla cez okraj.

"Poriadne sa drž. Keď to trhne, kašli na bolesť a driap sa hore."

"Ako vieš že sa to neroztrhne?"

"Je to nová kožená uzda. Tú len tak niečo neroztrhne."

Potom prešla ku Chantall a zovrela jej ohlávku.

"Poďme Chantall. Dokážeš to."
Chantall sa postavila a Any rýchlo pribehla ku napnutej na uzde a začala ťahať.

"Zaber, Carvin!" zajačala a ťahala zo všetkých síl. Keď sa pri zraze objavila jeho hlava, pribehla k nemu a pomohla mu.

Keď sa zvalil na kamene, tvár skrivená bolesťou, Any si utrela spotenú tvár a kľakla si k nemu. Mal pravdu, jeho noha bola opuchnutá a zodretá.

"Kde máš koňa?"

Zastonal. "Neviem. Ušiel hore po ceste."

"Úžasné. Proste úžasné," zúrila Any. "Si zranený, nemáš koňa a navyše sa chystá búrka. Čo by sa ešte horšie mohlo stať?"

Hneď ako to dopovedala, obloha nad nimi sa roztrhla a husté dažďové kvapky spôsobili, že boli do pár minút mokrí.

"Samozrejme. TOTO by sa mohlo stať."