Nikdy som neprestal dúfať

2. kapitola

Lily tam stála ako obarená a pozerala sa na Pottera a za členok zdvihnutého Dolohova.

„Zvládla by som to sama, nemusel si sa do toho starať!” zakričala na Pottera.

Bola červená ako jej vlasy a vybrala sa rýchlym krokom do hradu.

„Nemáš za čo, Evansová!” zakričal na ňu pobavene.

Lily nijako nereagovala a mierila si to ďalej do hradu. James rýchlo pustil Dolohova na zem a utekal za červenovláskou. Dolohov len zakňučal a hľadal svoj prútik, ktorý držal v ruke Sirius a smial sa. Dolohov hlasno zanadával a prevalil sa na chrbát.

„Ako to, že ste prišli tak rýchlo?” zaujímala sa Mussel.

„No vieš,” začal Sirius, „James sa pozeral z okna a uvidel ako Dolohov ubližuje Creevymu. No tak sme sem-” nedokončil, lebo uvidel madam Pomfreyovú ako sa k nim ponáhľa.

„Kde je zranený?” spýtala sa ustráchaným hlasom liečiteľka.

Sirius ukázal na malého prváka, ktorý pomaly vzlykal. Madam Pomfreyová sa k nemu zohla a vyčarovala mu nosítka. Potom s ním utekala do hradu, poháňajúc levitujúce nosítka.

„No a ďalej?” spýtala sa nervózne Kate, čím si vyslúžila pozornosť Mussel, Allys a Siriusa. Kate si bola takmer istá že James pozoroval Lily, no aj tak sa o tom chcela presvedčiť

Sirius sa na ňu usmial a zvodne zdvihol obočie. Ona len prevrátila svoje tmavé oči a preložila si ruky na prsiach. Sirius sa usmial ako slniečko a stisol pery, tak silno, že aj McGonagallová by bola na neho hrdá, čím dal najavo, že nič nepovie. Zjavne vedel na čo Kate myslí.

„Ako chceš,” ledabolo povedala a zberala sa do hradu.

Mussel sa zamračila na Siriusa,prebodla ho pohľadom a dala sa do kroku. Za chvíľu dohnala Kate.

Zabrali sa do rozhovoru a tak si nevšimli, že Allys leží na zemi a zvíja sa od smiechu, ktorý nie a nie zastaviť. Sirius sa na ňu bezmocne ale aj pobavene pozeral, pričom len zakrútil hlavou a vybral sa do hradu pískajúc si s rukami vo vreckách. Všetky baby na pozemkoch sa na neho so záujmom pozerali a niektorým sa aj podlomili kolená. On si tie pohľady užíval a usmieval sa. Allys sa po chvíli ukľudnila a rozbehla sa do hradu s malými zástavkami, aby potlačila smiech.

..........

„Zajtra pri jazere Evansová,” prehlásil sebavedomo James, keď ju dohonil.

„Zabudni Potter,” znechutene odpovedala Lily.

„Musíš. Zachránil som ti predsa život, si mi zaviazaná,” zaškľabil sa.

Ohnivovláska to už nevydržala. Prudko zastavila a otočila sa k nemu čelom. Do jej bielej tváre sa nahrnula krv a teraz mala farbu podobnú jej ohnivým vlasom. Z vrecka na hábite vytiahla prútik a namierila ho Jamesovi medzi oči.

„Heej, kľud Evansová,” zasmial sa a ustúpil o krok dozadu.

Lily nijak nereagovala, len mlčky hypnotizovala jeho krásne, hlboké orieškové oči. Bola tak nahnevaná, že si neuvedomila prosebné iskry v jeho očiach a len pevne držala prútik. Začala rozmýšľať, akú kliatbu použije.

„Aquamenti!” vykríkla a na tvári sa jej zhostil víťazoslávny úsmev. Pri pohľade na premočnehého Pottera sa len škodoradostne zašklebila a chystala sa odísť.

„Aquamenti!” ozvalo sa už druhý krát.

No teraz nebol mokrý len James, ale aj Lily, ktorá zaťala päste a pomaly sa otočila. Pohľadom prebodla Jamesa a zdvihla prútik, ktorý nenamierila na Jamesa, ale na seba a neverbálnym zaklínadlom sa osušila. Rýchlym krokom si to mierila do chrabromilskej klubovne, zanechajúc za sebou prekvapeného a do nitky premočeného Pottera.