Dvadsaťsedem výkrikov do hmly

hedysarum et pedes

Pešiak v ľanovej brigantíne, s nenaostreným mečom skutým narýchlo sa potĺka za jazdcami v prednaučenom rytme spolu s rovnako odetými bratmi.
Arsis, thesis, arsis, thesis.
Možno trošku pomalšie, ako by sa patrilo.
Lukostrelci s plnými tulcami krivých šípov a príliš veľkou, železnou prilbicou s červeným chocholcom čakajú.
Na jednej strane vlajú purpurové zástavy so znakom leva a bubny prehlušujú zvuky kopýt rozvírujúcich prach a nenávisť, na druhej strane mesto s vojakmi, ktorí sa so strachom skrývajú za hradbami.
Málo času.
Červené korytnačky sa krčia za štítmi, kopije leskom prečesávajú ťažký vzduch.
Medzi priateľmi-nepriateľmi rastie nezvyčajne bledá sekernica a čaká na ťažké čižmy z teľacej kože a krivé podkovy, ktoré ukončia jej trápenie.
Samozrejme, nepríde nič také.
Hedysarum alpinum, ktoré tam nemá ani rásť.
Letný vzduch s príchuťou mora a krvi stojí naďalej.
Neexistuje dobrá a zlá strana.
Len šachové figúrky.