1. kapitola

38 3 1
                                    

Tááák prvá časť. Je dosť možné, že zo začiatku (tým čo to videli) sa to bude podobať na hru UNTIL DAWN. Ale po čase sa začne dej vyvíjať inak. Ďakujem a dúfam, že sa vám bude páčiť. A užite si sviatky ;)

Sedím v autobuse. Počúvam správy, v ktorých prave hovoria, že v malom meste Speid Will pri Sydney behá nebezpečný vrah, bývalí školník Will Klarks. Trochu ma to zaskočí keďže práve tam ma vezie autobus. Znepokojene pozerám dookola. Nikde nič nezbadám. Možno je už inde. Pomyslím si.

Autobus zastane. Ako jediná vystúpim. Poobzerám sa dookola a kráčam dopredu. Idem tmavou cestičkou. Niečo začne vedľa mňa šušťať v kríkoch. Zastanem a začnem sa približovať ku kríku. Vybehne z tade veverička. Usmejem sa na ňu a vyberiem z vrecka oriešky, ktoré jej dám, veselo priskáče a uchmatne si jeden orech a už je zase preč. Pousmejem sa a idem ďalej. Keď konečne stojím pri veľkej bráne, na ktorej je napís: ,,Bránka je pokazená musíš to preliesť... Josh." vrátim ho naspäť a obzerám si bránu a múr. Keďže táto chatová vila je úplne mimo civilizácie a nikdo nikde nieje. Musí tam byť pre nevítaných hostí ktorý by mohli zablúdiť sem. Vyskakujem na múr. Na prvý krát mi to nevýde a spadnem naspäť, skúsim to ešte raz. Nohu položím na povytiahnutú kocku a ruky na vrch múru. Rýchlo preskočím a dopadám na ďaľšiu kocku. Povytiahnem sa a výdem hore na múr. Zoskočím dole a víťazoslávne si vzdychnem. Dojdem k malému vleku kde zbadám ruksak, ktorý je pravdepodobne Chrisov. Lenže on nikde nieje. Obzerám sa, ale nikoho nevidím. V ruksaku nájdem jeho mobil, ktorý mu bliká, že má novú správu. Vytiahnem ho a idem pozrieť čo mu prišlo. Odblokujem ho keď ma v tom niekdo zo zadu chytí za rameno.  Trhne ma. Je to Chris. Zasmeje sa na tom. Stále držím jeho mobil. Zapozerá sa na moje ruky. ,,To je môj mobil?" pozriem sa na svoje ruky a stlačím ho. ,,Ehm...ano to je on." podám mu ho a on ho zchmatne. Zapne ho a pozrie čo som spáchala. Zasmejem sa na ňom a on sa na mňa výhražne pozrie. ,,Kde si bol? Stojím tu už dosť dlho." poviem a pozrem sa na neho. ,,Ehm...našiel som niečo super." usmeje sa na mňa ako psychopat. Potiahne ma za rukáv a ani nečaká moju odpoveď.

Stojíme pred starou vzduchovkou. ,,Tramtadadaaaa." povie a ukazuje nato ako tie ženy, ktoré predvádzajú autá. ,,J jeeej. Čo s tým chceš robiť?" spýtam sa. Neodpovedá. Namiesto toho bere do rúk vzduchovku a začne mieriť na nejaké plechovky, ktoré boli porozhadzované dookola. Trafí sa presne. Pozrie sa na mňa víťazným pohľadom. ,,Ooooo aj tak to bola určite náhoda." poviem a žmurknem na neho. ,,No to teda nie." odvrkne a mieri do ďalšej. Zas sa trafí. Nič nepovie a mieri rovno do ďalšej a ďalšej. Trafí všetky. ,,No musím priznať, že si v tom dobrý." nakoniec uznám a on sa na mňa usmeje a pokloní. ,,Ďakujem za uznanie." zasmejeme sa.

Mierime naspäť do malej chaty, s ktorej sa ide na lanovku.

Skúšam otvoriť dvere ale nejdú. ,,Sakra, je to zamknuté. Potrebujeme kľúče." poviem.
S pohľadu Chrisa
Začnem sa hrabať vo vrecku. Keď konečne nahmatám kľúče, začnem nimi mávať prej jej očami a škerím sa na ňu. Zasmeje sa a vytrhne mi ich z ruky. Odomkne dvere. ,,Prečo boli zamknuté?" spýta sa. ,,Nepočula si o tom školníkovy, ktorý ušiel z vezenia? Ušiel vraj sem." pozriem sa na ňu zhrozene. Otočí sa a ja využijem situáciu a chytím ju za ramena a poviem: ,,Baf!" trochu podskočí. ,,Si blázon Chris. Nenávidím ťa." povie a ja sa zasmejem. Ona sa začne tiež. Keď začne niečo chrčať. ,,Čo to je?" spýta sa a chytí ma za ruku. Zasmejem sa. Pozeráme sa okolo, keď si všimne prichádzajúcu lanovku. ,,Bola to lanovka. Prichádza vlek." poviem. Ona sa upokojí a urobí krok odomňa. ,,Prepáč len mám z toho blbí pocit." usmeje sa na mňa. Nastúpime do lanovky. Čakáme kým sa pohne čo je o chvíľu sedím bez slova keď sa ozve sa Sam: ,,Myslíš si, že je to naozaj pravda? Naozaj je tu?" ,,Neviem nemysli nato. Užijeme si to. Bude to super. Ako predtým." usmejem sa na ňu a ona na mňa tiež.

S pohľadu Sam
Lanovka zastala a my vystupujeme. Hore je to ešte krajšie ako zdola. Sneh na nás padá a všetko okolo je biele. Keď chceme vyjsť preč od budovy s lanovkou nejde to. Dvere su zamknuté. Začneme búchať keď sa v dverách objaví nejaká osoba.

You've reached the end of published parts.

⏰ Last updated: Dec 14, 2016 ⏰

Add this story to your Library to get notified about new parts!

Po ZotmeníWhere stories live. Discover now