I'm fine

{Prolog}

{Prolog}

Schovávala som sa za múrom, krásny blonďák stál na druhej strane. Pozerám sa okole neho a uvidím Nina ako sa s ním rozpráva. Nemohla som sa odradiť..už nie. Zhlboka som sa nadýcha a pozrela som sa na s istotou na Alyu.

„Alya, nemôžem ro urobiť !" Moje sebavedomie sa stratilo, ale potom to prišlo. Alya sa zachychotala a pozrela sa za mňa. Zalapala som po dychu. „A-Adrien !" Pozerám na neho s vyplešteními očami.

Zhlboka som sa nadýchla a premýšľala, čo chcem povedať. Pousmiala som sa a mŕtvo som sa mu pozrela do očí.

„Adrien, napadlo ma, či by si somnou nechcel ísť na rande ?" Okamžite som sa pozrela na zem, a začala sa červenať. Keď sa na neho pozriem, vidím jeho prekvapený výraz.

„Marinette..ja.." Pozriem sa na neho s vedomím, že ma odmietne. Dalo by sa povedať, že má previnilí výraz. Pozriem sa na neho s pousmiatím, a zo slzamy v očiach.

„To je v poriadku. Pôjdem radšej domov...porozprávame sa neskôr." Keď som prišla domov som bežala do mojej izby. Sadla som si na lehátko a nechala moje emócie. Bola som smutná, sklamaná, neštastná ale zp všetkého najviac, som bola naštvaná. Naštvaná na samú seba.

Vedela som, že budem odmietnutá. Nevidela som dôvod, prečo som bola tak rozrušená, ale bola som. Ale som tu, sediaca na mojom lehátku zo slzamy v očiach.

„Marinette, viem, že si naštvaná ale-"

„CHOĎ PREČ !" Nechcela som kričať na Alyu, ale bola som pod kontrolov mojich vlastních emócii. Viem musím so dávať pozor inak bude ďaľší prípad z Akumov.

Tikki vyletela, ake ja som sa na nu zlostne pozrela. Oči som mala bezpochyby červené a opuchnuté. Zasa som si sadla a pokračovala v plaču. Ranná obloha sa obrátila na popoludnie, ktoré sa obracia k západu slnka, čo sa stáča do večera.

Plakala som asi večnosť, kým som konečne prestala. Zaitra asi ztrhnem Adrienove plagáty, tapetu na počítači a jeho časový graf. No..to posledné už bolo trochu Stalker. (:D)

Potom som zaspala. Kompletne nevedomá do zelených očí, ktoré sa na mňa pozerali celú noc.