•The Mystery Door•

Prológ

Kráčala som po chodníku. Frongalská stredná škola bola iba pár krokov od nášho domu. Hneď vedľa vlakovej stanice. Popri mne si ležérne vykračoval môj starší brat Tony. Poťahoval si z cigarety a obzeral si ľudí pomaly valiacich sa do školy. Pri čom do mňa ako obvykle vrážal batohom, ktorý mal prevesený cez ľavé plece.
Boli sme takmer pri škole keď sme už zdiaľky zbadali našu spoločnú kamarátku Anabel. Nadšene nám kývala. Tony odhodil nedofajčenú cigaretu na chodník a podišiel ku Anabel. Jedným rýchlim pohybom si ju ku sebe pritiahol a pobozkal niekde na temeno hlavy medzi vlasy. Ona sa zasmiala a odstrčila ho od seba.
"Ľudia, ani si neviete predstaviť ako veľmi ste mi chýbali! Vo Francúzku bola taká nuda. Teta Gertrúda stále balila nejakých chlapov a pozývala ich na čaj ku sebe domov. Ani jeden večer nestrávila sama. Poriadna čertica."
Anabel spustila svôj dlhý monológ, ako každý rok o jej zážitkoch cez prázdniny. Ja som ani nemala veľmi o čom diskutovať. Tony bol celé dva mesiace na letnom sústredení hokejového tímu a ja som s mamou na dva mesiace odletela do Nemecka za ocom, kde sa obaja denno-denne iba hádali.
Započula som ten starý známy zvuk. Kolajnice sa natriasali a to znamenalo, že o tridstať sekúnd príde vlak. Nebola som jediná, ktorá zvedavo upierala zrak a čakala čo sa bude diať. Konečne sme zazreli vlak, ktorý sa nespočetne rýchlo valil cez kolajnice neďaleko školy. Jeden vagón z deviatich mal otvorené dvere. Keď už som si myslela, že tento rok to asi chlapci vynechajú, z vlaku vyskočila postava, ktorá sa zvalila priamo do mäkej trávy. A za ňou ďalšia a ďalšia. Bolo ich presne štyri. Všetci hlasno nadávali a smiali sa. Navzájom si pomáhali vstať z vlhkej trávy a šťuchali do seba.
Keď už boli všetci na nohách, jasne som spoznala chlapca, ktorý vyskočil s vlaku ako prvý. Bol to Calvin. Vysoký blondiak s vyšportovanou postavou a tvárou modela, prezývaný tiež "Calvin Klein". Druhý skokan bol Ryan. Taktiež vysoký blondiak, no už menej pekný s pehami. Síce nemal tvár kena, no aj tak o ňom kolovali reči, že je prehnane múdry. Chlapec, ktorý mal na tváry priblblý úsmev bol Felix. Jednoduchý ryšavec s obyčajným výzorom. Za to veľmi vtipný a ževraj milý. A posledný chalan, ktorý bol ako vždy celý v čiernom a na tvári sa mu blískala ľahkovážnosť bol Blake. Čiernovlasý flegmatik zo sklonmi ku bitkám. Inak všetci šiesti tvorili partiu najpopulárnejších chlapcov na škole, ktorých chcela každá baba. No väčšinou to bolo asi iba kvôli tomu, že vyskakovali z vlaku za pochodu a všetkým sa to zdalo byť nesmierne coolové.
Pretočila som očami a otočila sa naspäť k Tonymu a Anabel, ktorý vášnivo debatovali...v podstate o všetkom no zároveň o ničom. Vzdychla som si. Tento rok bude trvať ešte nesmierne dlho.