Lost in Fantasy [DOKONČENÉ] ✔

Záhadná Kniha

Bežala som lesom. Bola som stratená. Všade to bolo také temné a mala som pocit, že ma niečo prenasleduje, alebo skôr niekto? Každú chvíľu som sa otáčala za mojim prenasledovateľom. Bežala som najrýchlejšie ako som mohla. Ani som nevedela, prečo pred ním vlastne utekám, ale jednoducho som nemala z neho dobrý pocit. Snažila som sa dvíhať nohy, čo najvyššie a preskakovať, aby som sa náhodou o niečo nepotkla. Dávala som si extra pozor. No neviem, či ja som bola tak pomalá alebo on bol tak rýchly.. skôr sa mi zdá tá druhá možnosť, keďže som bežala ako o život.

Po dlhom vytrvalom behu pred niečím/niekým som však narazila na problém. Musela som zastať. Za mnou nikto nebol, ale som si istá, že je čo chvíľa tu. Pozerala som sa na obrovský kovový plot predomnou. Toto nemám šancu preliezť. Je to vysoko a pravdepodobne by som to ani nestihla. Pozrela som sa do prava. Pozdĺž sa ťahá dlhý plot. Pozrela som sa do ľava. To isté. Otočila som sa za seba, čo najrýchlejšie až moje vlasy lietali a pozrela som sa do zelených očí môjho prenasledovateľa. Okamžite som stuhla, vraždene na mňa pozeral. Nevedela som, či mám vôbec šancu na útek, ale rozhodne by som sa o to mohla pokúsiť. Delili nás necelé tri metre.

,,Kto si? Votrelec!" Spýtal sa ma a celý čas sa mračil. Len som sa naňho vydesene pozerala. Nazval ma votrelcom. Asi som na jeho pozemku. Aj keď vyzeral veľmi mlado, čiže pochybujem, že mal pozemok. Rýchlo som si ho obzrela, nemohol byť o veľa starší, než ja. Mal čierne nohavice a dlhší čierny kabát s kapucňou, ktorá zakrývala jeho čelo a vlasy, bola skoro tma ale jeho výrazne zelené oči som jasne videla, na páse mal zviazanú menšiu dýku.

,,Ty tu byť nemôžeš" Povedal a zo svojho púzdra na opasku vytiahol dýku. Ako som to zbadala hneď som sa trhla. Mala som vtedy pravdu. Vážne som bežala o život. Len som tam tak stála a zdesene naňho hľadela. Už sa môžem len modliť, že nemá dobrú trefu na hádzanie nožov, pretože ak hej tak som fakt v obrovskom probléme. Trochu som cúvla, aby som medzi nami zvýšila medzeru avšak on sa zas priblížil, čiže to bolo márne. Zbytočne by som cúvala, časom aj tak narazím na plot, a to nechcem. Spravil ďalší krok a následne ďalší. Začínala som panikáriť, som príliš mladá na to aby som umrela. Otočila som sa na ľavú stranu a čo najrýchlejšie som sa rozutekala. Radšej som nekričala o pomoc, pretože bohvie koľko šialencov ako je on sa v tomto lese nachádza. Bežala som a bežala. Už zas. Ale tentokrát som si nedávala pozor a zaklopala som o nejakú malú skalu. Celé moje telo sa zrazu veľmi pomaly rútilo k zemi. Vnímala som každý moment. Videla som, že to na čo padám nieje také zlé, čiže snáď vyjdem bez zranenia. V tom som dopadla!

S hlbokým nádychom som sa zobudila a moje vlasy vyzerali ako po výbuchu. Hneď som si ľahla späť do postele a predýchavala to. Bol to len sen. Našťastie. Musím uznať zaujímavý sen. Skoro ako keby som sama bola v príbehu, ktorý som čítala do štvrtej ráno. Lost in Fantasy. Zamračila som sa nad tou myšlienkou, niečo mi napadlo ale je to vôbec možné?! Okamžite som si sadla a vzala knihu do ruky. Otvorila som ju na poslednej strane. Autorka - neuvedená? Ako to? Žiadny popis od nikoho. A ani na obálke nič. Iba názov a obrázok. A odkiaľ tú knihu vlastne mám? Hm. Neviem. Vôbec si nepamätám, že som ju kupovala, možno mi ju kúpila mama, nikdy som sa nespytovala, však prečo by som aj mala, mám rada keď mi kúpia knihy, na čítanie. Pomaly som si sadla a prehrabala svoje dlhé fialové vlasy, a pozrela dole na knihu.. Vydýchla som si a upokojila som sa, postavila som sa a pozrela dole na moje pyžamo, čierno biele, kde bol vytlačený filmový pás. Obula som si papuče v tvare mačky a zišla som dole schodmi hľadať odpovede.

,,Mami? Odkiaľ si mi doniesla túto knihu?" Spýtala som sa jej ako som sa oprela o pult a položila tam tú knihu, ona za pultom práve krájala zeleninu. Zdvihla hlavu a pozrela na tú knihu a zamyslene sa zamračila.

,,Túto som ti nedoniesla ja.. Zas si nepamätáš, čo kupuješ?" Zasmiala sa a vrátila sa späť k jej toastom. Zamračila som sa. Keď to nebola ona, tak kto potom. Otec mi predsa knihy nekupuje. A pochybujem, že to bola Coleslie vzhľadom na to, že ona mi nikdy nič nedala. Hmm. Snažila som si fakt spomenúť a podarilo sa.. Raz som prišla domov zo školy a zbadala som ju na mojej posteli, vôbec mi to neprišlo zvláštne, lebo mama mi občas necháva nové knihy na posteli ako prekvapenie. Ja som si ju len vzala a začala čítať. Takže som dospela k záveru, že sa zázračne objavila na mojej posteli. Ale to, že nemá ani autora. Ako som si to nemohla všimnúť?

Odišla som k sebe do izby a knihu hodila na posteľ. Ja som zatiaľ išla do kúpeľne, aby som sa zobudila, umyla som si zuby, osprchovala sa a očesala vlasy, ktoré som nechala rozpustené. Išla som späť do izby a otvorila som skriňu. Dala som si čierne dierované pančuchy a krátke čierne šaty, ktoré boli tesné, ale zároveň pohodlné, tiež mali všité kraťasy, pre istotu, lebo ľudia v škole sú svine, ešte náhodou sa zohnem a uvidia viac, než by som chcela a budem na posmech dokonca života. Outfit som dokončila s čiernymi krátkymi čižmami, o chvíľu ma mama vezie do školy a ja som bola pripravená. Pozerala som sa na seba do zrkadla a musím uznať, vyzerala som fakt dobre, aj keď väčšina ľudí v škole si len mysleli, že som emo ja som sa mala rada. Otočila som sa aby som si zobrala tašku, ktorú vždy hodím vedľa mojej postele a uvidela som moju knihu... Otvorenú! Zamračila som sa. Som si istá, že keď som ju hodila na posteľ bola zatvorená. Zdalo sa mi to divné. Podišla som bližšie k nej a chytila ju do rúk, ako som si sadla na posteľ. Bola to otvorená uprostred knihy a bolo tam napísané Toto nahlas prečítaj! Neveriacky som sa pozrela. Prečítala som celú túto knihu, ale toto som si nevšimla.. To nieje možné, nie? Zdalo sa, že boli tri strany zlepené spolu a toto bola tá v strede.. Ako som si predtým nevšimla, že jedna strana je hrubšia ako ostatné? A prečo sa to odlepilo teraz, a otvorilo.. Samé od seba? Začínam si sama myslieť, že som sa ocitla v nejakom fantasy príbehu. Je to stále divnejšie a divnejšie. Hm.. Však čo dám za to ak to len prečítam. Jedna strana v strede dvoch. Začala som nahlas čítať: Svet fantázie volá ma..