Moja malá beštia

Aký život?

Ahojte. toto je môj prvý príbeh na Wattpade. Nie je však prvý v mojej zbierke ale bol písaný zhruba pred dvoma rokmi a to boli moje začiatky. Budem veľmi rada, ak mi napíšete komentár čo sa vám páčilo, alebo naopak nepáčilo. Tiež rada prijmem akékoľvek rady či už týkajúce sa príbehu alebo môjho písania :) Dúfam že zaujme :)

Roland Johnson sa práve vracal domov z práce. Ponáhľal sa tmavými uličkami a netúžil po ničom inom, len po teplej posteli. Pršalo. Pritiahol si plášť tuhšie k telu a zrýchlil krok. Klopkanie topánok sa desivo ozývalo v úzkom priestore medzi domami. Práve sa náhlil ku koncu uličky, keď si všimol štíhlu postavu opierajúcu sa o múr. Usúdil, že to bude žena. Bol od nej príliš ďaleko na to, aby vedel s určitosťou rozoznať, kto to je. Mala na sebe dlhý čierny plášť a kapucňu na hlave. Podišiel bližšie. Áno, bola to žena. trochu ho zarazil jej čierny korzet obopínajúci jej útly pás. Pomyslel si, že je to určite len súčasť nejakého kostýmu a rovnako ako on sa vracia z práce domov.

"Madam?" opatrne ju oslovil. Žena pomaly zdvihla hlavu. Až príliš pomaly. Usmievala sa. Roland si začínal myslieť, že je príliš prepracovaný. Žena sa odlepila od steny a spravila krok k nemu. Oči mala sklopené. Roland ustúpil k stene. Tá žena vyzerala nebezpečne. Práve rozmýšľal, či má ujsť alebo ostať, keď sa jej ruka dotkla jeho hrude. Žena podišla ešte bližšie - takmer sa na prekvapeného Rolanda nalepila. Začal prerývane dýchať. Ako dlho už nemal ženu? bola tak blízko, až ho pošteklili jej dlhé zvlnené vlasy. Zacítil jemnú vôňu a vzápätí jej ruka putovala dolu. Keď zavadila o opasok, Roland prestal dýchať úplne. Túžobne zastonal, keď zacítil jej teplý jazyk na krku. Privrel oči. Ostrá bolesť ho však prebudila a on si so smrťou v očiach uvedomil, čo sa deje. V nasledujúcich sekundách padol k zemi a to bol koniec Rolanda Johnsona.