Náhodné stretnutie (texting)

"Obyčajné ráno"

Budík, ktorý som si nastavila večer, práve teraz začal zvoniť. Bol to znak toho, že už musím vstávať. Ako toto neznášam. Vošla som do kúpeľne. Nachádzalo sa v nej veľké zrkadlo,  pod ňou umývadlo a vedľa sprchový kút. Nechýbala ani skrinka na uteráky, či vatové tampóny a podobné veci. Môj odraz v zrkadle ukázal krátke hnedé nefarbené vlasy, zelené oči a štíhlu postavu. Urobila som rannú hygienu a išla sa naraňajkovať. Kričím na celý dom no nikto sa mi neozýva. 
Keď vojdem do kuchyne zistím prečo. Na chladničke je nalepený lístok od mami:
"Alice v chladničke máš pripravené toasty. Otec musel odísť na školenie a ja som išla k zubárke. Vidíme sa poobede.  Dobrú chuť." 
Po raňajkách som si na chvíľu zapla TV pretože to hrobové ticho v dome ma desilo. Naraz sa ozval zvonček odo dverí. Nikoho som nečakala. Katherine predsa príde až na 3. hodinu. Po špičkách som sa blížila k dverám, no keď začal dotyčný za dverami trieskať rozhodla som sa neotvoriť.  Po márnom trieskaní to vzdal a asi odišiel. Bolo 7:35 čo je môj čas. Vyrážam do školy, pretože cesta mi trvá tak 15 minút. Zamykám dvere, keď ma niekto chytí okolo pliec. Od ľaku nadskočím a niekomu šľahnem do tváre. Ten krik mi je povedomý a ihneď spoznávam Rebeku. Otočím sa k nej s ospravedlňujúcim výrazom. Nečakala som, že príde. Nič také mi nehovorila. Usúdila som, že si sama za to môže takto ma strašiť. Normálny človek, by už z druhej strany cesty kričal ,,Ahoj.'' No ona ma musí vyľakať. Najprv treskot na dvere, potom Beka. Čo sa ešte stane? Už teraz to nie je to obyčajné ráno. Alebo si len namýšľam. Počas kráčania do školy som sa jej opýtala či mi nebúchala na dvere. No hovorila že prišla až teraz. Zvláštne. Ach ja hlupaňa! Mala som sa pozrieť cez kukátko. Ani som si neuvedomila, že som si treskla po čele, na čom sa Beka začala smiať ako nafetovaná. 
,,Bože Beka, prestaň!'' kričím na ňu aj keď ma jej smiech začína tiež rozosmievať.  Utekala som za ňou. Udýchaná mi sľúbila že už prestane. Ďalej sme sa rozprávali o totálnych blbostiach. Náš smiech bol určite počuť až do haly školy, do ktorej sme práve vchádzali. Pri dverách som sa zrazila ani neviem s kým. Určite by som vedela keby nemal čiernu mikinu a kapucňu na hlave. Nič nepovedal len ma obišiel. Čudné.. Už tretia vec dnešného rána. Prezuli sme sa a zamkli skrinky. Musela som si ešte odskočiť na WC. Avšak keď som zamierila k nim, niekto do mňa zase vrazil.
,,Zasa ty?'' hovorím udivene. No odpovede som sa nedočkala. Začala hodina a ja som sa nudila jak pes. Literatúra mi nič nehovorila. 
,,Hej Alice!'' osloví ma Beka, keď som duchom neprítomná. 
,,Čo je?'' otočím sa na ňu. 
,,Akože čo je? Veď ťa práve vyvolala učiteľka.'' hovorí mi a snaží sa zadržať smiech. 
,,Sommersová zase nedávate pozor?'' osloví ma tentokrát učiteľka. Na to, že som čakala nejaký extra krik som bola  prekvapená. Dnes mala asi Ewellová (naša triedna) dobrú náladu. Iba mi povedala nech dávam pozor a ďalej vysvetľovala. Mobil, ktorý som mala položený v lavici zavibroval a to bolo počuť na celú triedu. 
,,Asi dnes nemám dobrý deň.'' povedala som si a sklopila hlavu do dlaní, keď som videla učiteľkin výraz. Perami som jej naznačila slovo ,,Prepáčte.'' 
Len kývla hlavou a už ma neriešila. Myslím, že už toho je priveľa.
Čo ma ale zaujalo bola správa, ktorú som čítala po napísaní môjho extra ''dlhého'' hesla. 
Neznámy: mala by si byť opatrná Alice. 
Niekto sa zrejme nudí.  Tajomná správa mi nespôsobila, to čo neznámy čakal. Nevystrašila ma. Je to niekoho hra. Totálne chabý pokus. 
Konečne prišla Katherine do školy a už sme bola celá partia. Ja, Beka a Katherine. 
Katherine moja kamarátka už dlhých 10 rokov. Spoločné záujmy, škola a zábava. Presne to čo ku kamarátstvu patrí. Presne tak je to aj s Bekou. Myslím, že príliš nezáleží na počte rokov ale na tom ako to cíti vaše srdce. A mám pocit že zatiaľ cíti veľmi dobre.
Buchot na dvere...
Stretnutie s chalanom pri dverách..
Druhé stretnutie s chalanom pri WC...
''Tajomná správa..''
No dnešné ráno ani zďaleka nebolo obyčajné.