SPOMIENKY

18 3 0
                                        

Neviem, či som tú nenávisť okolo seba nevidela. Alebo som ju len nechcela vidieť. Bola som najstaršia, dedička, všetko mi tolerovali a prižmúrili oči...

Zaľúila som sa do nesprávneho muža. Aj to dokázal môj otec ako-tak prijať... Aspoň som si to myslela.

Lenže ten, ktorý na mňa čaká pred oltárom nie je on. Daimen. Keď v sprievode svojho otca kráčam uličkou posiatou bielymi lupeňmi a pozerám mu do očí, chce sa mi plakať.

Prečo si mi to spravil? Nedokážem to. Nedokážem kráčať, keď ma tam nečakáš ty.

Zvieram kyticu a hlavou mi víria spomienky. Život, ktorý som žila sa končí.


Ahojte! :) nad týmto príbehom som rozmýšľala strááášne dlho. Historické témy mám veľmi rada a toto je môj prvý výtvor takéhoto druhu. Dúfam, že sa bude páčiť a ak budete mať nejaké pripomienky alebo nápady, pokojne ich privítam a rada ich zakomponujem do deja. :D

Princess lifeWhere stories live. Discover now