Nádej

1. Kapitola

S rodinou sme si vybrali dokonalé mestečko. Je to malé,pokojné a hlavne útulné mesto ktoré má názov veľmi jednoduchý a prostý. Áno, sťahujeme sa do Elly. Každý by chcel vedieť dôvod prečo sa vlastne sťahujeme. Niekto by povedal že kvôli práci alebo rozvodu rodičov, no ten môj alebo teda náš dôvod je nezvyčajný, a ja vám ho s ťažkým srdcom poviem.
Bývali sme v meste Fínix a boli sme šťastný, skrátka bol to dokonalý život až dokiaľ my nezabili najlepšiu kamarátku a tiež jej priateľa môjho dobrého kamaráta. O to horšie keď som zistila že to bol môj chalan...v ten moment čo my to povedal som bola na pokraji zrútenia. Ale on to neurobil svojou vôľou, ako keby v jeho tele či duši bol ešte niekto iný a ten ho nútil na zlé veci ako vraždy to teda tvrdil on. Keď my to hovoril plakal a ospravedlňoval sa ale ja som mu nemohla odpustiť teda tej zlej polovici jeho duše.

Nemala som síl a každú noc od vtedy čo sa to stalo sa my snívali nočné mory a zo spánku som neskutočne kričala. Psychicky som na tom bola ešte horšie,vôbec som nevnímala svet. Nejedla som ani nepila, nemala som chuť do života. Chcela som zomrieť ale potom rodičia s mojou sestrou navrhli že bude najlepšie odísť niekde ďaleko, kde toho neni veľa. Kde je kľud a kde nieje veľa ľudí. Niekde kde je čistý vzduch a strom na strome. No a tak vyhľadali mesto podla jejich predstáv akurát dokonalé pre celú rodinu. Mestečko Elly.
Keď som stratila to najcennejšie čo som mala, uvedomila som si veľa vecí. Ako napríklad že ak nemáte priateľov,šťastie a lásku nemáte nič. Predsa každý človek má na výber 2 cesty a je len na ňom akou cestou sa rozhodne ísť, každý má na výber a to vždy ! Život je niečo ako skúška prežitia, kde sa vyskytujú prekážky ktoré musíme prekonať inak sme nahraný.

Kedysi som mala priateľstvo, šťastie a aj lásku. Vtedy keď som tie 3 veci mala, bola som niekto no teras...teras keď nemám lásku,šťastie ani priateľstvo, som nikto a to je veľmi zarážajúce pretože pokiaľ človek nezažije nemôže vedieť a ani súdiť ! Tak takto sa to stalo a od tej udalosti som sa dosť zmenila a rozhodla som sa že nebudem ďalej smútiť oni by ma takto nechceli vidieť, nechceli by aby som pomaly umierala smútkom...chceli by aby som žila ďalej, navždy zostanú v mojom srdci a spomienky snimi my nikto vziať nemôže !

Zistila som že ma veľmi baví kreslenie a to bol môj prvý koníček na začiatok. Mojou obľúbenou farbou bola čierna ale uvedomila som si že ja a tmavá nejdú do hromady a popravde teras sa my už ani nepáčila. Mojimi naj farbami sa stali biela,modrá,oranžová a zelená to sú moje favoritky. Zmenila som aj štýl obliekania z nejakej vyšinutej teenagerky na normálnu teenagerku. Začala som si obliekať legíny alebo džínsy a čo sa týka trička...hocijaké ale občas som si dala aj mikinu cez hlavu.

Moja izba sa tiež zmenila vzhľadovo na normálnu a nie na polepenú blbosťami. Vážne v starej izbe som mala nalepenú aj etiketu s ochuteného džúsu v sklenej fľaši. No asi my vedy hrablo ale to bolo už dávno teras nastupuje na parket nová Lucci.
Začala som dokonca čítať knihy a tiež sa my zapáčili kvety. Tiež som zmenila hudbu už to nebola táka rock Mega ale skôr taká o živote a ták samozrejme niekedy som si pustila aj rýchlejšiu pesničku ale...bola o živote.
Už na ďalší deň idem na strednú ale do 2.ročníka keďže mám 17 je to jasné. Háčik je v tom že sme prišli len pred necelým týždňom a ja nikoho a nič nepoznám. Takže super, úplne super. No na šťastie viem kde sa nachádza škola, náš dom a najbližší obchod od nás. Niesom na tom zasa tak zle...Dúfam.

Ahojte :) Tak ja dúfam že sa vám 1. Kapitola páčila je len tak na úvod aby ste vedeli čo,prečo, a ako teda aspoň tak zväčia. Preto je aj tak krátka. Ostatné kapitoly budu omnoho dlkšie ;)