Elements

Adam

Ahoj volam sa Emy. Mam 16 rokov.
"Emy raňajky" zakričala na mňa mama.
"Už idem" odpovedala som. Pred tyždňom sme sa presťahovali na slovensko. A dnes je môj prvy deň v škole. Strašne sa tešim a aj bojim.

Rychlo som zišla dole po schodoch a do nosa mi vtrhla sladka vôňa palaciniek. Milujem palacinky. Rychlo som si sadla za stôl a čakala kym mi mama da palacinky.
A konečne mi mama dala palacinky. Hneď ako ich položila na stôl pustila som sa do nich.
"Dobru chuť" povedala a prisadla si ku mne.
"Dobru" popriala som jej tiež.
"Ako si sa vyspala?"
"Dobre nova izba sa mi strašne pači."
Žili sme s mamou same lebo tatino umrel.
"To som rada" povedala a ďalej sme sa už nebavili.

Po raňajkach som išla do izby aby som sa pripravila do školy. Na seba som si obliekla tielko a rifle s rozparanymi kolenami. Na tielko som si dala riflovu bundu. Je ešte leto, ale vonku fúka studeny vietor. Mam vietor rada, ale to neznamena, že budem chodiť v tielku po vonku.
Make-up moc nepouživam. Podla mňa je prirodzenosť najkrajšia. Ale aj tak nevinecham jemnu špiralu. Mam svetlo modre oči a špirala mi ich krasne zvyrazni
Potom som si rychlo umyla zuby a bežala ku dveram.
Obula som si červene konversi a bežala na zastavku.
Cesta autobusom mi trva 5minut.
Nasadla som do autobusu a do uši si dala sluchatka.
Asi za tri minuty si ku mne sadol akysi chalan.
"Ahoj" pozdravil ma. Dala som si jedno sluchatko dole aby som lepšie počula.
"Ahoj" odzdravila som.
"Si tu nová?" opýtal sa.
"Ano"
"Vitaj" povedal a podal mi ruku. Jemne som ňou zatriasla.
"Volam sa Adam" predstavil sa
"Ja Emy" povedala som mu svoje meno.
Autobus vtom zastal a ja som si zobrala veci a išla preč.
Zrazu som pocitila na ruke niečiu ruku. Automaticky som sa otočila aby som videla kto ma drži. Ako som si myslela bol to Adam.
"Dufam, že sa uvidime" povedal a pustil ma. Ja som sa len milo usmiala a odišla. Škola vyzerala užasne. Prešla som cez branu a uvidela travnik na ktorom sedeli žiaci a rozpravali sa. V strede bol kamenny chodnik. Dvere boli drevenne a lemovane živimi rastlinami. Pripadala som si ako na hrade. Hneď sa mi tu zapačilo.
Ako som išla narazil do mňa niekto. Padla som na zem a pozrela sa hore aby som videla kto do mňa nabural. Stretli sa nam pohlady. Mal prenikavé modré oči z ktorích šlahali plamene. Hneď som sa v nich stratila. Ostala som tam sedieť ako obarená. Mal hnedé rozhadzané vlasy a plné pery.
"Divaj sa kde ideš" vyprskol na mňa.
"Prepač, som tu nová" povedala som. Zdalo sa, že už neskoro, no keď som povedala "nová" ostal stáť a obrátil sa na mňa. Zlakla som sa.
"Ty si tá nová?" opytal sa.
"A-ano" zakoktala som.
"Poď so mnou" chytil ma za lakeť a viekol ma niekde do vnútra.

Prešli sme cez pár dlhých chodieb a potom zastali pri malých dverách. Otvoril ich.
Oproti dverám bol velký drevenný stôl a za ním sedel niaky pán.
Asi riaditel pomyslela som si
Áno bol to riaditel. Viem to bodla toho, že keď sme prišli chlapec ktoreho meno stale nepoznam oslovil toho pána ako riaditela.
"Toto je ta nová" povedal a pozrel sa mi do oči. Mal na tvary spokojný výraz čo sa o mne nedalo povedať.
"Výborne Dave" povedal riaditel. Konečne viem ako sa volá.
"Môžeš odísť" povedal a mne sa začalo tlačiť srdce von z hrude.
"Dovidenia" pozdravil a pozrel sa na mňa s uškrnom čo ma ešte viac znervoznilo.
"Mňa sa nemusiš bať" ozval sa riaditel a na tvari mal priatelský úsmev.
"Nebojim" neklamala som. Ja som sa naozaj nebala iba som bola nervozna čo sa bude diať.
"Dobre chcel som ťa len privitať na novej škole. Takže učebnice dostaneš až na hodinách. Tu maš rozvrh" zo šupliku vytiahol maly papierik na ktorom boli napisane hodiny. Potom mi ešte hovoril niečo o pravidlach a podobne......

Vyšla som z riaditelne a pozrela sa na hodiny.
"No super prvy deň a hneď meškam na hodinu" zamrmlala som si popod nos a vytiahla rozvrh. Prva hodina mala byť biologia. Rychlo som bežala ku svojej novej skrinke. Dala som si tam tašku a vytiahla si biologiu.
Teraz už len najsť spravnu učebňu
Pomyslela som si.

Prebehala som asi všetky triedy kym som našla tu moju.
Klop klop zaklopala som na dvere.
"Ďalej" ozval sa prijemny žensky hlas z druhej strany dvery. Položila som ruku na studenu klučku a stlačila ju.
Dvere sa otvorili a ja som cítila na sebe asi 20 pohladov.
"Á tuste. Už som sa bala že nepridete" povedala a usmiala sa na mňa.
"Prepačte zdržal ma riaditel a kym som našla triedu....."
"Ale to nič. To sa stane každemu novemu" usmiala sa na mňa a ja som jej úsmev opätovala.
"Sadnite si prosim tam" ukazala prstom na volne miesto vedla....
"Adam?" nevueraci som sa zatvarila hladiac na Adama.
"Ahoj" pozdravil ma.
"Ahoj" pozdravila som a sadla si vedla neho. Učitelka začala vysvetlovať latku.

Celu hodinu som na sebe citila jeho pohlad. Nakoniec som sa odhodlala a pozrela naňho.
"Pomôžem ti" opytala som sa ho pretože ma nebavilo stale na sebe citiť jeho pohlad.
"Nie. Ja tebe" opytal sa so smiechom v hlase.
"Nie" odvetila som a postavila sa. Počula som ako išiel za mnou a tak som sa otočila.
"Čo robíš" opytala som sa ho
"To nemožem visť ani s triedy" opytal sa a zdvihol ruky nad hlavu.
"Možeš" povedala som a išla ďalej. Keď však stale išiel zamnou zdalo sa mi to divne. Zastavila som sa a otočila.
"Prečo ma sleduješ" opytala som sa ho.
On iba pokrčil plecami a odyšiel preč nechapala som.
"Crrrrrn" zazvonilo na prestavku a všetci vybehli von do hlavnej miesnosti kde boli skrinky a aj ja.
Skoro ma prevalcovali. Išli ako utrhnuty z reťaze.
Vybehla som von a sadla som si na travnik. Nikdo vonku nebol a to sa mi pačilo. Započuvala som sa do ticha, do spevu vtakou, do žblnkotania rieky,ktora bola kúsok od školy, do štekajúcich psov. Bolo to nadherne. Zvierata a priroda. To bola podla mňa naozaj krasa.
"Ahoj" ozval sa akisi hlas, ktori mi pretrhol môj prúd myšlienok. Otvorila som oči a všetky tie krásne zvuky boli preč.
Prezrela som sa jej do oči. Bola to male blonďave a modrooke dievča. Vyzerala milo.
"Čau" pozdravila som a nepreavila žiadny záujem.
"Ty si to nové dievča však" opytala sa ma.
"Áno. Prečo sa ma to každý pýta" opytala som sa pre zmenu ja jej.
"Hm... Neviem asi každeho zaujima ako vypadaš" povedala a ja som sa hneď zasmiala. Nechapala prečo sa smejem.
"Asi" povedala som cez smiech.
Na záhradu (to je ten trávnik pred školou) sa začali hrnuť ludia s desiatami.
"Môžem si prisadnúť" opytalo sa dievča.
"Samozrejme" povedala som a usmiala sa na ňu. Dievča si sadla vedla mňa do tureckeho sedu a vytiahla si svoju desiatu.
"Volam sa Ema" ozvala sa po dlhšiej dobe. Pozrela som sa na ňu. Vyzerala komicky. Ústa mala plné chlebu až jej padal z úst.
"Emy" predstavila som sa. Na trávniku sedeli už asi všetci. Bolo nas tam okolo 800 žiakov.
"Už si sa ubytovala" povedala.
"Čože" nechapala som.
"Teda ak ideš na internát"
"Ano idem, ale ešte nemam izbu" konečne som pochopila.
"A nechcela by si byvať so mnou ja nemam spolubyvajucu" opytala sa ma. Chcela som povedať ano, ale vahala som. Nakoniec som sa rozhodla.
"Áno" hovhhovn
"Super. Ja to vybavim."
"Ok" viac sme sa nebavili pretože zazvonilo na hodinu.
Ostatne hodiny ubehli rychlo.

Tak a je to tu. Moja nová kniha. Prvá časť je na svete. Ja viem písala som že to bude trvať cca mesiac ale tak ma to bavilo že som to napisala hneď.
Dúfam že sa vam to bude páčiť.

S láskou vava156 .