Why You 2

Chapter 1

Otvorila som oči a pocítila ostrú bolesť, ktorú ešte zhoršovali plyny okolo mňa. Všade to smrdelo ako po výbuchu. Na zemi ležali mrtve telá. Zbadala som ležiaceho Brooklyna. Ešte dýchal. To čo povedal v lietadle ma dostalo, no ja jeho milujem 2-krát viac ako on mňa. Už dlhšiu dobu sa mi páčil. A viac než to. Lúbim ho. Opatrne som sa postavila a rozhliadla sa. Vrak lietadla a mrtvoly okolo mňa desili. Pozbierala som nejaké kusy oblečenia a peniaze, ktoré prežili. Dala som ich do batohu, ktorý som našla na zemi a snažila sa prebudiť Brooklyna.
"Brooklyn vstávaj! Musíš žiť!"
"Kath?"
"Och bože Brooklyn zlakla som sa. Idem zavolať na krízové cetrum." zobrala som mobil a vytočila krízové centrum.

"Dobrý deň ako vám môžem pomôcť?"
"Naše lietadlo havarovalo. Ja som vyviazla bez zranení ale môj priatel je na tom horšie. Ostatný sú mrtvi."
"Lietadlo horí?"
"Nie dopadli sme na pláži. Niektorí sa utopili a niektorí neprežili náraz."
"Dobre počkajte na mieste o chvílu tam máte pomoc."
"Ďakujem." zložila som. Brooklyn mal niektoré poranenia slabšie a niektoré zasa silnejšie. Slabšie som mu ošetrila a u vážnejších som aspoň poskytla základnú pomoc.

Sedeli sme v sanitke na ceste do nemocnice.
Brooklyn ma celú cestu držal za ruku a usmieval sa na mňa.
"Vieš Brooklyn. To v tom lietadle si myslel vážne? Lebo ja áno."
"Myslel som to vážne. Máš snáď pocit že by som ti klamal?"
"Nie."
"Tak vidíš."
"Viem ale ty za dva mesiace odchádzaš naspäť do Londýna a ja ostávam tu. Takto by sme fungovať nemohli."
"Ale mohli. Lebo pôjdeš do Londýna so mnou."
"Ale ako?"
"Vybaviť ti pracu bude lahké. A rodinu môžeš navštevovať kedykolvek."
"Dobre."
Potom som sa celú cestu iba usmievala. No a Brooklyn samozrejme tiež. Jak slniečka na hnoji. A to doslova. My sme proste cuties.

Už sedím v čakárni dve hodiny a lekár zatiaľ nič nehovoril. Teda viem akurát to že to nie je až tak zlé a že má otras mozgu,drobné škrabance a iné ľahké poranenia.

Few weeks later^·^
Aby ste boli v obraze. Za tú dobu niekolkých týždňov sme sa dali s Brooklynom dokopy. Bývam u nich v Londýne a pracujem ako modelka. A za všetko môže iba ten debil Brook. Spoznala som nejaké celebrity a sme spolu strašne šialení. Na Graysona som zabudla ešte v nemocnici. A práve teraz sa s Brooklynom chystáme do kina. Konečne po sto rokoch.

"Brooklyn! Kde si?" kričala som na celú ich vilu.
"Zlatko kde asi môžem byť?" ach prečo ma to nenapadlo skorej. Ten magor sa zase fláka v kúpelni. Raz ho za to zabijem. A to raz bude teraz. Viem že si určite upravuje vlasy a tak si ich bude upravovať ešte dlhšie.

Otvorila som dvere a vošla do kúpelne. Natiahla som sa k jeho hlave a celého ho rozstrapatila.

"Och počkaj teraz ťa čaká trest."prehodil si ma cez pleco a utekal so mnou do izby. Položil ma na postel a začal ma bozkávať. O chvílu prestal ale za to ma začal štekliť.

"Brook p-p-prestaň." kričala som pomedzi smiech.

"Ale slúb, že už sa nikdy nedotkneš mojich vlasov." dvihol výstražne prst a ja som prikývla. Konečne zo mňaa zliezol a šiel sa znova upravovať.

Hodila som na seba biele džínsy s ružovým tričkom a vlasy dala do drdolu.

Vyšli sme z domu hneď sa na nás vrhli novinári aj s fanynkami. Nejako sa nám podarilo dostať sa od nich preč.

"Dobrý deň tak čo to bude?" spýtala sa predavačka v kine Brooklyna a koketne sa na neho usmiala. Myslela som si, že ju rozdrapím na mieste. A to doslova.

Po filme sme sa vybrali na párty 1D. Nastúpili sme do čiernej limuzíny, ktorá nás odviezla až k vile 1D.

Asi ma zabijete, že mi to tak trvalo aale nebol čas. Za to sa vám ospravedlňujem a ďalšia časť bude prravdepodobne až na budúci týždeň v piatok.