Posledný grécky vlk

Prológ

Sinope

Pontus, Malá Ázia

Rok 135 pr. n. l.

Nad gréckym mestom Sinope žiaril kosák polmesiaca a milióny hviezd. Skoro v celom meste bolo ticho. Len od severu boli počuť ozveny vĺn búchajúce do lodí v prístave. V prístave kotvili snáď všetky obchodné lode z celého Čierneho mora. Taktiež z toho smeru boli počuť hurhaje z krčiem. Aj z takej diaľky, kde bol položený Kráľovský palác bolo zvyčajne ľahko zachytiť smiech námorníkov, ich spev, nadávky a iné viac slastné hukoty z nevestincov. No teraz ten huriavk až tak počuť nebolo, pretože palácom sa niesol iný krik. 

"Tlačte moja paní, už to bude." riekla slúžka. Vreskot ženy pozobúdzal celý palác a snáď aj celé mesto, keďže boli v miestnosti s balkónom. Nebola jediná, ktorá trpela bolesťou v tej miestnosti. Slúžka, ktorú kráľovná držala za ruku si prežívala svoje. Jej ruka sa po čase sfarbila do červena a ladila s farbou svojej kráľovnej. 

Zrazu sa rozleteli dvere a do komnaty vstúpil kráľ Mithridates. "Čo sa to tu deje? Laodika?" Myslel si, že jeho manželka zase trestá otrokyne ale až teraz si spomenul, že koniec jej ťarchavosti bol blízko. Okolo svojej ženy videl niekoľko slúžok - otrokýň a vešticu držiacu v ruke kadidlo.  V miestnosti bola cítiť korenistá vôňa myrhy. Takže to konečne bude ďalší Mithridates - daný myrhou. Bude to môj syn! Rýchlo pribehol k posteli a vystriedal slúžku. Tá rýchlo utekala preč, pravdepodobne si schladiť ruku. Sila ruky kráľovnej už bola vyčerpaná ale aj tak by na pevné ruky Mithridata V nestačila. Kráľ si jej stláčanie nevšímal, pozoroval len, čo sa z jej lona rodí.

"No už vylez! Do pekiel!" skríkla v agónii Laodika. Slúžka jej mokrou handrou utierala čelo od potu. Laodika naposledy skríkla a potom sa už ozval detský plač. "Vaša Výsosť, je to chlapec!" povedala slúžka. Vedel som to. Zabaleného do bielej látky ho slúžka podala otcovi a ten si svojho prvého syna privinul k hrudi. "Cyrus, nechaj vyhlásiť v meste oslavy! Nech sa oslavuje na počesť narodenia môjho syna Mithridata!" "Ako rozkážete, Vaša výsosť!" Úradník z Východu poslúchol. No pred tým ako odišiel, pozrel sa ešte smerom k lôžku. Určite len na nejakú slúžku. Vždy sa pozerá smerom k manželke a prezerá si jej otrokyne. Ach, asi aj mojim úradníkom doprajem a podelím sa o svoje konkubíny. Kráľ podal svojho syna slúžke, nech ho odnesie kráľovnej a potom odišiel, rozdávať ďalšie rozkazy. 

Slúžka podávala umrnčané dieťatko svojej mamičke ale ona odmietla. "Choď s ním preč! On sa tu ide posrať z malého decka a svoju ženu, ktorá si toľko odtrpela si ani nevšimne? Ignorant tupý!" kričala smerom k dverám v nádeji, že to bude jej manžel počuť. No žiadny spätný jav sa nekonal. "To decko zo svojich pŕs kŕmiť nebudem! Nájdite mu dojku! Nejakú, ktorej mlieko nechutí ani jej vlastnému synovi! Na čo čakáte? Ihneď!" Slúžky sa rozbehli ku dverám a z pred vchodu sa rozleteli na každú stranu. S Laodikou zostala len jej verná slúžka Statira, ktorá ju ešte ošetrovala a umyla. 

Pravda bola taká, že kráľ Mithridates k svojej manželke nič necítil. Bral ju len ako povinnosť pre dedičstvo kráľovstva a politický zväzok s kráľovstvom Seleucidov a kráľom Antiochom IV z juhu. Laodika bola jeho dcérou. Svoje vášne a túžby preukazoval len vo svojom háreme a konkubínam v ňom. Sprostý kráľ a sprostá koruna! Spomínala, ako sa ešte tešila na svadbu s týmto mužom. Ako princezná počula o Helene a Parisovi z Tróje a dúfala v takú lásku ako mali oni. No ten sen sa rozplynul a radosť zo svadby bola už dávno preč. Pred chlapcom mu priniesla na svet dcéru, ktorú pomenoval po nej - Laodika. To bola jediná pekná vec, čo pre ňu kráľ spravil. Milovala svoju dcéru. A aj tú mi chce ten hlupák vziať. Malú Laodiku zamýšľal kráľ vydať za niektorého zo susedných kráľov, aby si upevnil vzťahy a možno aj aby jeho dcéra zdedila niektoré kráľovstvo.

Kráľovná Laodika sa často zamýšľala nad pomstou. Chodí si do háremu, vôbec sa mi nevenuje, len si vládne, dobýja a rokuje s diplomatmi z Bithynie, Kappadókie, Galatie, Egypta a aj Ríma. S Rímom mal Pontus dobrý vzťah. Kráľ Mithridates pomohol Rimanom v Tretej Punskej vojne. Poskytol im niekoľko lodí a vojakov. Rieši len politiku a vojenčinu. Laodika sa v paláci cítila nemilovaná, nepotrebná. Manžel si ma nevšíma. Niektorí úradníci si myslia, že som jedna z jeho konkubín. Dokonca aj tie sprosté otrokyne ma občas nepočúvajú! Kráľovná už pár krát bola pokarhaná svojim manželom za to, ako dala zbičovať svoje otrokyne. Nenávidím to tu! Nenávidím všetkých! Radšej ma mal otec vydať za niekoho z Východu ako je ten úradník Cyrus. Vždy mal oči len na mne. A vtedy Laodike blyslo mysľou a už vedela ako to kráľovi všetko vráti. Vrátim mu to hanbou. 

Dúfam, že sa Vám prológ páčil :) ak áno prosím hlasujte alebo nechajte komentár :)