Je temný podvečer. Ušla som z domu, už ma to nebavilo.
" Čo si tá o sebe myslí. Viem že je moja mama ale ja už niesom dieťa. Veď už nemám 5 ja mam uź 15. Pre boha nech sa už konečne spamätá." hovorila som celá nasratá cestou na cintorín.
******************************
Sadnem si na hrob. V diaľke za stromom sa niečo mihne. Zĺaknem sa a prenikavo vykríknem. Rozmýšlam či sa mám ísť pozrieť čo to bolo. Povedala som si že netreba bol to asi iba vietor. Cinkne mi mobil.
Chat
MAMA: " Kde si ? Okamžite príď domou. Bojím sa o teba!"
TINA: "Nejdem! A daj mi konečne pokoj."
● Zobrazené ●
Zase sa niečo mihne za stromom. Začínam sa trochu báť. Čierno čierna tma, ticho...
Niečo ma uhryzne do krku. Začnem kričať, volať o pomoc. Nepomáha. Stratím vedomie...
******************************
Otvorím oči. Neviem kde som. Strašne ma bolí hlava, chytím si svoju ranu na krku. Do neznámej izby príde neaký mladík.
"Kde som to? A kto si ty?" Poviem nepokojne.
"Si v Adamsonovom hrade a ja som David." povie pokojne.
"V Adamsonovom hrade? Je mi to známe veľa som o ňom čítala" v očiach sa mi urobí hrôza "počkať to je.....to je skríša up-upírov." začnem koktať.
"Áno presne tak." usmeje sa David.
"A čo tu robím ja?" poviem vystrašene.
"Skús na to prísť sama." otočí sa mi chrbtom a ide ku stolíku.
"J-ja neviem čo tu robím, preto sa pýtam nie?" poviem podráždene.
"Ok ja ti napoviem. Čo si to držíš na krku?" povie akoby posmešne.
"Neviem nič si nepamätám."
"Niekto ťa tam pohryzol."kráča ku mne s neakým zlatým pohárom.
"Áno ale to neznamená že som upír."zazerám na neho.
"Tak teda inak...ako sa obyčajný človek stane upírom?" usmieva sa na mňa a čaká na odpoveď.
"Čo ja viem?"
"No ták povec, ja viem, že vieš." znovu sa ku mne približuje.
Sklopím hlavu "krvavími rituálmi alebo..."zrazu mi všetko dojde.
"Alebo...?" tak či onak to chce so mňa vytiahnuť.
".....alebo uhryznutím iného upíra"už mi je všetko jasne.
"Tu máš napi sa."podá mi pohár.
"Čo to je?"vezmem si ten pohár.
"Pozri, vyskúšaj. Sprav čo len chceš."pousmial sa a odyšiel z miestnosti.
Pozriem sa do pohára. Je tam červená tekutina. Ochutnám.
"Fuj!"povedala som a sotila som pohár na zem. Tá červená tekutina je hnusná...
Cinkne mi mobil.
Chat
SABKA: Kde si Zlatík prečo si nebola v škole??? :(
TINA: Stala sa mi menšia nepekná vec lass...
SABKA: Nepekná vec? Je to vážne? X_X
TINA: Noo ako sa to vezme...ale živá som to je hlavné :)
SABKA: Potrebujem ťa vidieť...a to hneď!!!
TINA: O.o ale teraz to nepôjde :(
SABKA: Si moja super kamoška, ľúbim ťa ako sestričku a naozaj sa o teba bojím zlatko :( :'(
TINA: Viem miláčik aj ja ťa ľúbim ako sestričku♥ ale teraz to naozaj nepôjde. Som veľmi unavená...
SABKA: A kedy to pôjde :D ?
TINA: Hmm....napríklad zajtra podvečer...čo ty na to? ;)
SABKA: Áno to by šlo :*
TINA: OK. Ja idem spinkať. Papa lass ľúbim ♥ :*
SABKA: Dobre choď aj ja teba zlatík ♥ :*
●Zobrazené●
*Neviem či to bude niekto vôbec čítať a či to má zmysel písať. Ale písanie ma celkom baví. A som zvedavá na vaše reakcie. (Prosím chyby si nevšímajte...ďakujem XD)
♥Tina♥
