Ako som hovorila v prvej Kapitole bývalo to takto.
Pred 10 rokmi.
Janka stávaj škola volá. Zobudila som sa na kope slamy a sena a vedľa mňa niaka mačka spala. Bola to asi sen lebo som sa zobudil o 10 rokov skôr. Domy boli zo slamy a dreva. Ale najviac ma hnevalo že som nikde nevidel žiadny mobil notebook či tablet. "Nie, neverím tomu, že som v minulosti." Vyšla som von z maštale v divných šatách. Vyzerala som ako sedliačka. To nebolo všetko videla som konečne poriadny sneh . Teda videla som iba sneh keďže napadlo 3 metre snehu. To som ešte nevidela toľko snehu.
Celá krajina pokrytá bielou perinou. Normálne krásne sa na to pozerať.
Zrazu som sa začala pozerať na svet úplne inak..
