Science Fiction...naozaj

1.kapitola - Pozvanie

Venujem...čo ja viem, napríklad bratrancovi z ôsmeho kolena. Ak to čítaš tak ti gratulujem.

Mužský rod, jednotné číslo, pád... boha pád. Aký pád? Koho zaujíma pád? Pád vlády? Pád civilizácie?
"No dobre žiaci ešte 7 minút!"
Pád genitív. Vzor? Fall Out Boy! Nie počkať... vzor chlap. Tak niekedy inokedy chalani... Ale premňa ste môj vzor vy...
"Položíme perá!" zvolala učiteľka.
"Pančelka, ešte sekundu!"
"Polož to pero!" skríkla na mňa.
"Okej skladám."
To som posral. Ja tupec. Nemôžem sa radšej sústrediť na písomku? To sa deje vždy! Znova, znova a znova! Myslím stále na blbosti.
"Opravím vám to ešte na hodine, zatiaľ si robte niečo v učebnici," povedala, usalašila sa za svojou katedrou, a papiere začala plniť červeným morom.
Asi na tom nebudem najhoršie len ja.
Teraz už mi spraví náladu len to že je piatok. Zaujímavé že blbé dva dni voľna sa dokážu u mňa vyrovnať pokazenej písomke z nemčiny a ako sme mohli vidieť pred chvíľou tak asi aj...
"Adam, päť!"
...tak určite aj zo sloviny. Moju myseľ pretlo zazvonenie zvončeka. Vyšli sme s Kikom na veľkú prestávku von, no v dverách do nás nabúral Tobiáš: "Hups, prepáč Adam, ale mám bombovú správu. Vieš čo je to stavenisko na konci Piešťan, tá ulica plná nových domov. Dnes sa tam organizuje párty. Tí šialenci z devinky sa tam chcú vkradnúť, rozostavať reproduktory po dome a urobiť si megapárty v jednom z nich!"
"A čo my s tým!"
"No vieš čo, my to tam pôjdeme po nich upratať. Čo sa tak blbo pýtaš? My sa ideme baviť s nimi! Ideš aj ty?"
"Ešte uvidím" povedal som mu aj keď mne už bolo jasné že tam idem, lebo po takomto zlom dni by sa mal ísť niekam vyblázniť každý.

Prvá časť bola taká kratšia, pretože chcem vedieť či sa vám to bude páčiť. A nebojte, to sci-fi ešte len príde!