Hired (Niall Horan) Sk translation

Chapter2

Keď som išla domov strašne pršalalo! Prečo ma nemôže prísť mama vyzdvihnúť? Bože, neznášam, keď zmoknem! Ako som prechádzala medzi kvapkami, zase ma chytila dylema : Byť Niallova priateľka??? Pochybujem, že by také niečo mama schválila! Veď ako sa da predstirať láska??? A k tomu za peniaze!

Po polhodinovej ceste domov som celá nasratá a mokrá (p.a. teraz to neberte perverzne :p) otvárala dvere domu a začala si davať dole kabát a tenisky. Počkať v garáži som nevidela maminé auto. No nič! Prešla som do obývačky kde na gauči sedela moja mladšia sestra Joanna. Akonáhle si ma všimla hneď mi pozdravila: "Ahoj Jen."

"Ahoj Jo" pozdravila som jej.

"Ako bolo v práci?" spýtala sa ma.

"Nahovno ako obvykle!" Tak som jej chcela povedať o dnešku, ale nemohla som, veď aj tak by to nepochopila má len 14 . "Kde je mama?" Spýtala som sa jej.

"Išla do obchodu." Povedala a pri tom sa pozerala do mobilu.

"Dobre idem sa osprchovať." Povedala som jej a ona prikývla a ja som išla do mojej izby si vybrať čisté veci a prešla som do kupeľni.

Pri vyzliekaní rifli som natrafila na vizitku od Michaela. Vizitku som položila na poličku a vošla do sprchového kúta. Keď som sa osprchovala a obliekla, tak som išla naspäť do svojej izby. Nebola som v nej ani 10 minút a už došla mama a hneď sa ma spýtala: "Čo je to?" A ukázala mi ruku v ktorej držala vizitku od Michaela.

Ako to mohla tak rýchlo najsť? "Kde si to našla?" spýtala som sa jej aj keď som odpoveď vedela až veľmi dobre.

"Išla som do kúpeľne, a bolo to tam, čo je to?" hovorila a jej hlas sa stále zvyšoval.

"Bola som ponuknutá novou prácou a tu je číslo aby som mohla zavolať." povedala som jej.

"Práca? Aký druh práce?" spýtala sa ma.

"Bola by som najatá ako priateľka Nialla Horana." povedala som je a pritom som sa pozerala do mobilu.

"Keď sa so mnou rozprávaš, tak nepozeraj do mobilu, ale na mňa!" povedala a vytrhla mi mobil zo zovretia. "Koľko za to dostaneš?"spýtala sa ma.

"Všetko čo povedal bolo veľký plat." povedala som jej. Nechápem prečo sa ma pýta tieto otázky! Určite chce zas po mne len kričať!

" Vezmeš to . " Povedala.

"Čo nie." Povedala som.

" Musíš to urobiť, potrebujeme, a hlavne ty potrebuješ peniaze, a musíš počítať s tým, že nebudeš celý život pracovať vo Vans Shop-e, a teraz zober mobil a zavolaj tomu mužovi . "

mHoran?"

"Áno, je v tej kapele, čo ju má rada Joanna." Povedala a ja som ostala prekvapená, že to vie, a že po mne nekričí. A počkať Joanna má rada kapely??? Prečo o tom neviem???

"Mami, a čo v prípade, že to nechcem robiť???" Spýtala som sa jej.

"Nemáš na výber, keď si nechcela ísť na vysokú, tak bideš teraz robiť tu pracú a dosť!" povedala.

"Ale ma..."

"žiadné ale Jenny, proste zobereš to a koniec debaty!"

"Mami, ja to nechcem robiť, a ty ma do toho nútiť nemôžeš!" povedala som jej.

"Mám zvýšit hlas?" spýtala sa ma a pozdvihla obočie.

"Nie, nemusíš, to robíš každý deň!" Povedala som jej už naštvane.

"Takto sa láskavo nebudeš so mnou rozprávať rozumieš!!" Povedala. "Budem ťa musieť pripravovať na ten pohovor, a nech ťa Boh ochraňuje keď nedostaneš tú prácu!"

"Si tak nespravodlivá! Prečo sa správaš takto??? Keď nechcel Marcus niečo robiť tak je to OK, tak prečo ja musím?? Spýtala som sa jej. A Marcus je môj perfektný brat, mama je jeho idol, je to fakt nemiestne.

"Tak pre začiatok, Marcus ma nesklamal, tak ako ty a má svoj život." povedala a zapozerala sa mi hlboko do očí.

"Aha a nie je to náhodou preto, že nie som tak perfektné decko ako Marcus, že nie som perfektná pre teba??" ako som to povedala, tak buchla z dverami a išla preč. Bože nechápem prečo má tak nenávidí!!!! Nechcem byť s tým idiotom a už vôbec predstierať, že ho milujem.

"Hey Jen," povedala Joanna a vošla do mojej izby " Si okey?" Spýtala sa ma.

"Nie," pokrútila som hlavou a slzy stekali po mojich lícach. Nie nebudem plakať som Jenny, Jenny nikdy neplače!!!!! "Poď ku mne." povedala som jej a nechala roztvorenú náruč, do ktorej mi hneď vletela. Objala som ju a nechala ju nech ostane so mnou.

"Si lepšia ako Marcus." povedala "Si krajšia a lepšia, tak či tak." Usmiala sa namňa. Ona sa ma vždy snaží rozveseliť, keď mama po mne krčí. Vždy bude moja mala najúžasnejšia sestrička.