Ukázal som deťom aby boli potichšie. Okolo nášho stolu boli 3 páry nôh.
Zrazu stôl vyletel a nad nami stáli Bonnie, Freddy, Chica. Z diaľky pribehli Toy verzie robotov. Každý z nás sa rozbehol. Každý jeden inokade. Zrazu som zbadal Chicu , ktorá ma udrela. Omdlel som. Prebral som sa v kaluži krvi. Sadol som si a obzrel sa. Tá krv určite nebola moja. No hneď mi prišla tá najhoršia myšlienka. Deti! Postavil som sa a vyrazil k dverám. Boli zamknuté. Počul som dupot. Načúval som ďalej. Počul som krik, akoby niekto spadol, vreskot, plač, dvere. Neviem čo sa tu deje. Sedel som tu bez nádeje.
|o hodinu|
Zvýjam sa v bolesti. V ušiach počujem krik, plač detí. Cítim ako mi krvácajú. Ucítil som dym. Otvorili sa dvere na miestnosti. Uvidel som svetlo. Zmätený z tej tmy a z toho čo sa stalo som nevedel, kto alebo čo to je. Počul som hlas. "TU JE!!!" Hasiči? "Prosím vás, aby ste vyšli von." Vstal som. Keď som vyšiel z miestnosti uvidel som ako horí kuchyňa. Štiplavý vzduch mi dráždil krk. Šiel som po tej prieklatej chodbe. Objavil som sa v strede reštiky. Stoly a pódium boli pod ohňom. Zahliadol som sa a všimol som si, že tam niečo je. Toy Bonnie, Toy Chica a Toy Freddy. Horeli na bočnej stene a popri stoloch horeli Bonnie, Chica a Freddy. V puppetovej mistnosti horel puppet. Pod igelitom bola Mangle, ktorá tiež zhorela. Zhorelo všetko a všetci. Je po všetkom. Z tváre mi kvapkala krv. Pozrel som sa na zem a všimol som si mláky krvi. Určite neboli zo mňa. Vyšiel som von. Svetlo. Oslepilo ma. Keď som sa znova zaostril na svet, všimol som si policajtov, hasičov, moju manželku a dieťa (Jeremy, 1rok), rodičov detí a na zemi 4 plachty. Spadol som na kolená. Cez plachty bolo vidieť malé telá. Telá detí. Priplazil som sa bližšie. Začal som plakať. 4 zmrzačené, dorezané deti. Jedno bolo bez nohy, iné nemalo ruku. Policajt ma potľapal na pleci. "Je mi to ľúto a ďakujeme za tie deti, čo str zachránil..." Pozrel som sa na neho so slzami v očiach. Prikývol som. Mal pravdu. Ale aj tak je mi ich ľúto. Vedľa tiel položil hasič krabicu. Bola otvorená. Nazrel som dnu. Bola tam noha, ruka a dokonca hlava, ktorá bola na polovicu prerezaná. Prišlo mi zle a zároveň som sa zrútil. Posledný krát som zažmurkol.
|Nemocnica|
Nesmierne otupujúca bolesť hlavy. Ocitol som sa tu. Pozrel som na svoje telo. Všade obväzy, sádry, hadičky trčajúce zo žíl. Veľmi som si nevedel rozpamätať na všetko, čo sa stalo. "Poď, spomeň si. Bol som na párty, bola zábava, vypadli poistky, deti kričali... Deti kričali... DETI!" Pochopil som, čo sa stalo no aj tak v kútiku duše som veril, že to bol sen. Nebol. Na stole som mal polievku, vodu a noviny. Freddy Fazbear Restaurant zhorela. Okamžite ma zaujal článok. Napil som sa, odpil z polievky a začal čítať.
Dnes o 12:35 zhorela slávna reštaurácia do tla. Na miesto prišla polícia spolu s hasičmi. Pravdepodobná príčina požiaru bolo podpálenie papiera.
Kto podpalil ten papier? Ja som to nebol a deti pochybujem.
Pri zásahu sa hasičom podarilo oslobodiť strážnika, ktorý bol zamknutý v komore a práve sa lieči. Do pľúc sa mu dostal dym, ktorý pravdepodobne spustil u neho halucinácie.
Hneď som pochopil o tom ako som vyslovil, že ma sem zamkol robot.
Po zásahu sa našli 4 telá detí a úplne zhoretý roboti, ktorý tam tvorili program. Doteraz sa nenašlo posledné dieťa a jeden z robotov. Zatiaľ je vyhlásené za nezvestné. Ďalšou záhadou je, že nezhorel plyšový ,maličký medvedík a ani klobúk Freddyho. Každopádne všetci čakáme, čo sa bude diať. Nová reštaurácia Freddy Fazbear alebo môžeme čakať niečo nové? Bližšie informácie budú podané v budúcom čísle.
Pozrel som sa bližšie na obrázok. Bol tam plyšový Freddy. Všimol som si malé 2 bodky na obrázku. Chyba obrázku? Nemyslím si. Uvidel som robota. Nového, nepoznaného, zeleného, divného. Z veľkými ľudskými očami...
