Klarinet temnoty

Prológ

Už od dávnych čias ľudia milujú príbehy. Vedia nás rozosmiať, vystrašiť, rozplakať, zahriať pri srdci... Sú to príbehy o hrdinoch, ktorý sa snažia dosiahnuť spravodlivosť, zachrániť svet, alebo aspoň nejaké pekné dievča.

Všetky tieto príbehy majú spoločné dve veci. Majú nás naučiť, že dobro vždy zvíťazí nad zlom a všetky pochádzajú z Dúhových kráľovstiev.

Pýtate sa: Čo sú to Dúhové Kráľovstvá? Nuž, je to magická krajina, kde má každá farba dúhy svoju ríšu, a okrem toho, sa tam nachádzajú aj dve protichodné ríše. Ríša Svetla a Ríša Temna.
Z Ríše Temna pochádza väčšina zloduchov, ktorých ste stretli v knihách. Samozrejme, žijú tam aj slušný ľudia a bytosti, ale viete aké to je, keď si o vás ľudia vytvoria predsudky. Je malá šanca, že sa ich zbavíte. Bytosti z Ríše Temna majú jednu nevýhodu. Ak strávia príliš času mimo temnoty, zomrú.

V Ríši Svetla je radosť žiť. Slnko tam svieti, máte vždy dostatok všetkého. Jednoducho klasická rozprávková idylka. Odtiaľ taktiež pochádzajú aj všetci hrdinovia z vašich obľúbených príbehov. Voči Ríši Temna to bolo neférové, ale nikto sa nesťažoval.

Hrdina príbehu je vždy niekto výnimočný, krásny, odvážny. Nebojí sa obetovať svoj život pre všeobecné blaho a vždy zrazí zloducha k zemi.

No a presne taký bol aj Kráľ Ríše Svetla.

Vlastne to si väčšina obyvateľov Dúhových Kráľovstiev myslela...

***

Bola klasická búrka, ničím výnimočná, taká, aká bola v Ríši Temna vidno každý deň. Tmavé mraky zahaľovali celé mesto a lialo z nich ako z krhle. Blesky a hromy lietali po oblohe, narážali do vysokých veží kostolov.

Deti sa vonku bláznili, skákali do kaluží a užívali si čerstvú vlahu. Rodičia po nich pokrikovali, aby vyskočili vyššie, nech voda viac šplechne. Sivé a pochmúrne ulice boli plné života.

Aj bary a krčmy, strediská nelegálnych obchodov, boli taktiež plné. Stali sa útočiskom muža v tmavomodrom plášti, ktorý nebol na vystrájanie v takomto počasí zvyknutý.

Snažil sa zosnovať plán. Plán, ktorý mu pomôže dostať sa do zámku Kráľa Temna. V Ríši Temna bolo dostatok kriminálnych živlov, ale žiaľ nik, kto by sa na túto úlohu podujal.

Koniec koncov, kráľa Štefana mali všetci radi. Vládol tvrdo, ale spravodlivo. Nedovolil ľuďom z iných Ríš mať predsudky o tej ich. Všetkých zločincov držal na uzde, preto za jeho vlády nedošlo ku konfliktom s ostatnými ríšami.

Hranice temnoty, ktoré obklopovali celú ríšu držal na uzde vďaka magickému Klarinetu Temnoty.

Klarinet vyrobili pred tisícročiami, aby udržoval temnotu, tak, aby sa nezväčšovala a ani nezmenšovala. Ak by niekto klarinet zničil, temnota by vymizla.

Štefan bol talentovaný hudobník, vedel zahrať aj najťažšie melódie, preto čas od času potešil svojich poddaných a hral na veži z vysokého okna, odkiaľ sa zvuk ozýval po celej ríši. Nástroj mal vždy pri sebe, nosil ho v dlhom vrecku kráľovského plášťa.

Učil na ňom hrať aj svoju osem ročnú dcéru a dúfal, že sa mu na ňu podarí preniesť svoju lásku k hudbe. Malá princezná Nina bola veľmi talentovaná.

Osobe v tmavomodrom plášti sa nakoniec nepodarilo zohnať pomocníka, ale istý škriatok mu poradil, ako sa do zámku nepozorovane dostať.

Muž prešiel cez dieru v hradbách, ktorá bola zakrytá popínavým brečtanom a prešmykol sa okolo spiacej stráže, ktorá si často v službe odfukovala, keďže sa kráľovskej rodine ešte nikto nikdy nepokúšal ublížiť. Temnotu nemal v láske, ale tentoraz mu bola nápomocná.