medzi ľadovou hrádzou

1.

Stála som na studenej zastávke. Jeseň, november. Milujem a zároveň nenávidím tento mesiac. Všetko je také estetické, ako z Instagramu. Ale zároveň je to mesiac, kedy mi zomrela mama.
Vždy, keď si na ňu spomeniem, vyjde mi slza. Bola úžasný človek. Bohužiaľ ju zlomila rakovina. Neprežila to.
Otec to ťahá v práci dni a noci. Niekedy mi ho je veľmi ľúto. Cez víkendy chodím na brigády. Otec s tým nesúhlasí, myslí si, že sa mám radšej učiť, aby som sa mala v živote lepšie.
Mám samé jednotky, ale niektorí ľudia to aj tak len využívajú.
Z myšlienok ma vyrušila stará, napoly rozpadnutá električka smer Bratislava AS. Nastúpila som, cvakla lístok u vodiča a sadla si dopredu k dverám. Vložila som si slúchadlá do uší a pozerala von oknom. Zavrela som oči a pomaly som zaspávala.
Zrazu ma niekto pobúchal po ramene.
Nechutne som sa otočila. Bol to Luka.
Prevrátila som očami a pustila som ho sadnúť si vedľa mňa. Absolútne som ho nepočúvala, aj keď niečo rozprával. Až kým mi nevzal slúchadlá.
„Hej, čo robíš?!" skríkla som na neho.
„Ja som sa len chcel spýtať, či mi dáš odpísať domácu z matiky."
„Prosím?" pozrela som na neho a posunula si okuliare vyššie. Štvalo ma, ako odo mňa stále pýtal úlohy.
„Prosím," pozrel na mňa.
„Bože, Luka, keby si nebol v škole dvakrát za mesiac, možno by si aj nejakú domácu mal."
„Chodím tam častejšie," snažil sa ma presvedčiť.
„Nie. A hokej nie je výhovorka."
„Vieš, ten hokej je extrémne náročný," povedal a stále sa na mňa pozeral.
„Povedala som nie. A bodka."
Neprestával.
Páčil sa mi už dlho, ale nikto o tom nevedel. Vedela som, že my dvaja spolu nikdy nebudeme. On je slávny, pekný, každá ho chce. O mňa by ani nezakopol.
Nemám dokonalú postavu, nie som najchudšia. Nemám peknú pleť. Mám hrozné vlasy. Proste nič z nás nikdy nebude.
Jediné, čo ma vždy presvedčilo, bol jeho úsmev.
A tentokrát sa na mňa usmial. Bol päťkrát krajší ako kedykoľvek predtým.
„Bože, on je tak nádherný..."
„Vieš čo? Tak fajn. Poslednýkrát!" povedala som a hodila som mu zošit.
„Ďakujem, Lucka, si moja záchrana," zobral si zošit a odišiel si sadnúť ku kamarátom.
„Počuli ste to?! On ma reálne nazval Lucka... bože, ja sa asi roztopím."