Dangerous Illusion//v priebehu

Prológ

Jemné tóny vychádzajúce z rádia, piesne od The Fray zaplavujú interiér auta, zatiaľ čo na mieste spolujazdca sa kochám zasneženou krajinou za oknami.

Milujem sneh, vždy vyzerá tak jemne, nevinne a prebúdza vo mne pokoj.

A možno mi len pripomína jeho, keď sme sa prvý krát stretli a bol taký chladný.

Pozriem sa vľavo na stranu vodiča vidím ako prstami obopína volant čierneho Range Roveru so sústredeným pohľadom na cestu.

Kúsok hnedej ofiny mu padne do očí, chce ju odhrnúť, no ja som rýchlejšia a urobím to za neho, ruku nechám položenú na jeho zátylku.

,,Ty musíš mať veľmi rada moje vlasy, pri každej príležitosti sa ich dotýkaš," chytil mi ruku a na jej chrbát vtisol jemný bozk.

,,Mať rád je slabé slovo, vieš, že je to moja závislosť!" ruku som vykrútila z tej jeho a vrátila ju späť, odkiaľ mi ju zobral.

,,To aby som sa vyholil na koleno,"zasmial sa.

,,Tak to by bol rozchod!" hravo som ho šťuchla do boku a hlavu položila na jeho rameno
,,Už by sme pomaly mohli byť aj doma, ideme dve hodiny, koľko ešte?" vydýchla som vzduch ktorý sa mi usadil v pľúcach a hodila na neho nedočkavý pohľad.

,,Už len pól hodinu láska, viem, že si veľmi hyperaktívna, ale budeš musieť vydržať obsedieť ešte chvíľu,"
Ruku položil na moje stehno, kde prstami jemňe pobúchaval do rytmu pesničky ktorá hrala v rádiu.

Na to som nepovedala ani slovo a vrátila sa späť k svojej predošlej aktivite, ktorá bola sledovanie prírody tam vonku.

-
Bola to sekunda a posledné, čo som si z toho pamätala bol výkrik jeho mena a náraz, keď sa v protismere objavila biela dodávka.

Pohltila ma tma a všetky zvuky, či iné zmysly zlyhali s ňou.