Láska je slovo ktoré v človeku prebudí pocity ktoré nevedel že v sebe má. Pre človeka ktorého miluje by urobil čokoľvek. Ale ako to tak vždy býva nájde sa človek ktorý tomu neverý a svoje srdce skrýva pod zámkom.
Vlhký vzduch a jemné kvapky dažďa ozdobovali betónovú cestu po ktorej chodil vystresovaný mladý muž. Na tvári mal okuliare a rúško ale aj tak si rukou zakrýval tvár a obzeral sa. Na tmavo modrej mikine mal zvýrazneným písmom potlač ENDEAVOR a cez rameno prehodenú čiernu tašku.
Jeho kroky sa ozývali po prázdnej a tmavej ulici. Vyzeralo to tak že sa na ulici nenachádzala ani živá duša ale jeho kroky prebili rýchlejšie a hlasnejšie. Obzrel sa aby sa uistil že ho nikdo neprenasleduje. Bol to vysoký muž v čiernej mikine a rifliach. Na hlave mal kapucňu, okuliare a rúško. Jeho hlasné dýchanie sa spomalilo až pri nižšom mužovi ktorého to prekvapilo a tak zrýchlil. Ale aj tak ho dobehol. Snažil sa zostať kľudný. Nechcel druhému mužovi ukázať to že sa v jeho prítomnosti necíti dobre. Na čo sa vyšší muž potichu zasmial. Druhého to zneistilo, zovrel ucho tašky pevnejšie a opatrne sa snažil preskúmať tvár druhého muža.
„Si veľmi nenápadný Hawks.“ Povedal a Hawks pocítil jeho oči na ňom. „Prepáč.“ Zašepkal a zamyslel sa nad tým ako ho spoznal. Keď sa doma pozeral do zrkadla vyzeral ako zlodej ale teraz už nevie čo si má myslieť. „Prezradila ma tá mikina?“ Opýtal sa a prial si aby to nepovedal ale neznámy muž mu aj tak odpovedal. „Hlavne tá mikina a potom to ako sa zakrádaš. Človeka ktorý sa viac obzerá ako ty som ešte nevidel.“ Povedal a ruky si schoval do vreciek na rifliach. Mal čierne rukavice bez prstov akoby nechcel aby boli jeho ruky videné.
„Pred kým si bežal?“ Opýtal sa Hawks. „A ty si pred kým?“ Prerušil prvú otázku druhou a tváril sa akoby nič. „Pred fotografmi a fanynkami. A teraz mi odpovedz ty.“ Pozrel sa na druhú stranu cesty a čakal na odpoveď.“ Veď to vieš problémy a tak...“ Na chvíľu stíchol a niečo vytiahol z vrecka na mikine. Bol to sáčok. Otvoril ho a vytiahol z neho ružovú gumenú myš. Sáčok naklonil k Hawksovi. „Zober si jednu.“ Povedal a Hawks hneď strčil ruku do sáčku. Vytiahol si tmavo ružovú myš. Na chvoste sa jej striedali žlté a biele pásiky.
„Ďakujem.“ Povedal a stiahol si ruško. Myši najprv odhryzol chvost a potom hlavu. Až keď ju dojedol všimol si že naňho pozerá. Odklonil hlavu a napravil si masku. V ústach cítil ešte sladkú chuť myši.
„Prepáč, viem že sa na mňa hrozne pozerá keď jem.“ Potichu povedal a čakal na odpoveď. „Na mňa sa zase hrozne pozerá keď mám dole masku.“
Hawks nič nepovedal a ani nevedeľ čo povedať. Tento neznámy muž mu pripadal sympatický ale nevedel ako vyzerá a ani ho to netrápilo. Pár krát sa ho chcel opýtať ako vyzerá alebo ako sa volá ale radšej sa pozeral na chodník. Už ani nevedel ako sa dostal do tejto časti mesta. Medzi podozrivé pohľady cudzích ľudí ktorý prechádzali cez druhú stranu cesty.
Muž ktorý Hawksovi ponúkol gumenú myš už svoju dojedol a nasadil si rúško naspäť. Hawks si všimol cez jeho rúško fialovú jazvu. Jeho podozrivý pohlad si muž všimol a po chvíli povedal. „Nepatrí sa takto zazerať.“ Hawks sa hneď pozrel do jeho očí ktoré svietili ako plamene.
„Prepáč.“ Pozrel sa pred seba a hneď toho ľutoval. „Neospravedlňuj sa.“ Povedal cez rúško. Jeho hlas bol ostrý a silný ale aj jemný. Čo Hawksa znepokojilo. Mal chuť rozbehnúť sa naspäť a zabudnúť na to čo sa tu stalo.
„To je on, napravo!“ Zakričal ženský hlas. Hawks sa pozrel za seba. Uvidel nízku staršiu ženu a vysokého muža s červenými vlasmi. Bol to policajt v čiernej veste s pištoľou namierenou na muža vedľa neho. „Už ste ma našli, to vám teda trvalo.“ Povedal a dal ruky do vzduchu.
„Pane položte na zem všetky zbrane a ostré predmety ktoré máte pri sebe.“ Zakričal Policajt. Muž sa otočil a dal ruky do vreciek ale nič z tadial nevytiahol. Hawks si rozopol tašku aby bol pripravený keby sa niečo stalo. Už si nebol istý ničím.
Tmavú zem osvietilo modré svetlo ktoré vyžarovalo z plameňov na mužovych rukách. Hawks už vedel kdo to je. DABI. Jeho meno sa opakovalo v jeho mysli až kým nezapočul výstrel. Z jeho tašky vyletelo červené perie ktoré sa spojilo a vytvorilo dve veľké krídla.
Dabi zaútočil na červeno vlaseho policajta. Modré plamene šlahali všade. Žena sa krčila za policajtom ktorý ledva stál na nohách a držal zbraň. Jeho ruky nadobudli červenú barbu a rukávy začali horieť. Pištoľ v jeho rukách sa začala taviť až kým na zem nespadol horúci plast a kov.
Hawks poslal najväčšie pierka na Dabiho ale on ich len mávnutím spálil. „Takto ma nikdy neporazíš Hawks.“ Povedal a otočil sa k Hawksovi. Okuliare mal na zemi pred policajtom ktorý sa zrútil na zem a rúško v ruke aby zneistil Hawksa jeho úsmevom.
„Čo sa deje Hawks už sa vzdávaš?“ Povedal posmešne. Jeho plamene na rukách zoslabli ale jeho úsmev nie. „Nie.“ Zakričal. Ruky zovrel do päste. Nechty sa mu zabárali do jeho vlastnej kože.
Ako to že som si to nevšimol. Mohol som ich ušetriť bolesti. Prečo som tak veľmi veril že je môj priateľ. Veď je zločinec a vrah. Oni sa nikdy nezmenia.
Hawks sa rozbehol za zraneným policajtom a Dabiho nechal za sebou. „Tak ako chceš.“ Povedal s kamennou tvárou a prešiel k spadnutím okuliarom. Zobral si ich a nasadil. „Uvidíme sa neskôr vtáčik.“ Pozdravil ho Dabi a krokom sa vybral preč.
*****
Táto jedna časť mi trvala nápísať dva dni a ani sa nečudujem. Toto je oficiálne najdlhšia časť na mojom profile takže sa budem snažiť písať takto stále. Ak sa vám teda páči tak mi napíšte do komentárov ☺️
969 slov
YOU ARE READING
Enemy? Friend? Or more?
FanfictionLáska je slovo ktoré v človeku prebudí pocity ktoré nevedel že v sebe má. Pre človeka ktorého miluje by urobil čokoľvek. Ale ako to tak vždy býva nájde sa človek ktorý tomu neverý a svoje srdce skrýva pod zámkom.
