Mon aube sombre (Môj temný úsvit)

Zmätok

Zmätok.

Cítim neuveriteľný zmätok.

Neviem čo sa so mnou deje. Neviem, čo si o mne myslia ľudia. Neviem, čo si o mne myslí Stanka. Neviem čo si o mne myslí moja rodina.

Neviem, čo si myslím ja sama o sebe. Neviem, kto som. Neviem, kým som. Neviem, kým by som chcela byť.

Neviem kým túžim byť.

Či túžim byť Maeve, či túžim byť Zuriou, či túžim byť Constance. Neviem. Neviem, či nechcem byť úplne niekto iný.

Neviem, čo vlastne chcem.

Cítim taký neuveriteľne veľký zmätok.

*

Kráčam vpred,

Neobzerám sa späť.

Nevládzem dýchať,

Meniť slová nahlas v dlhé vety.

*

Neviem, čo je krása.

Neviem, čo si prajem.

Neviem prečo dýcham.

Neviem, čo vlastne chcem.

*

„Maeve. No tak Maeve! Stoj!" počula som tisíce hlasov, no nemohla som sa zastaviť.

Vzali mi všetko. Nádej, slobodu, detstvo, život. A teraz mám byť ešte aj kráľovnou.

*

Lenže ja nechcem! Nechcem byť kráľovnou. Ubíja ma to!

Túžim odtiaľto vypadnúť. Túžim sa niekde skryť. Nechcem, nedokážem, im byť, nedokážem im byť oporou.

Nedokážem to! Nedokážem!...

*

Prečo ma vždy všetci iba zhadzujú?

No v skutočnosti je to len jedna osoba.

Vždy keď jej niečo poviem o sebe, hneď to otočí proti mne. Neviem čo si mám o tom myslieť. Či mi chce dobre, alebo nie.

*

„Niekedy nie je svet spravodlivý," šepol mi a ešte pevnejšie ma objal.

„Ale prečo?" pýtala som sa ako malá.

„Prečo je nespravodlivý práve k nám? Čo také sme urobili?"

„My nič. To sa len život nám dvom stále vysmieva," riekol smutne.

*

Ako energia prúdi mnou život.

Ako láva horí moja krv.

Ako oheň bije moje srdce pre teba.

A či po tom túžim.

Neviem ani ja sama.

*

Symboly.

Aký majú pre vás význam?

Čo vám dávajú?

Nádej? To sotva.

Mne nedali nikdy nič.

*

Je načase opustiť toto snové miesto.

Túto snovú realitu, a vrátiť sa do prítomnosti.

Pomohol si mi keď som ťa najviac potrebovala.

No teraz sa musím pohnúť ďalej.

~

S veľkou láskou...

Venované...tebe.