Arogance

1. Kapitola

Pohľadom som sa snažila nájsť Mateja v dave skákajúcich ľudí. Matej bol môj chlapec už cez rok, konečne sme sa zhodli že sa pôjdeme zabaviť na párty čo organizovali nejaké decká zo školy. Síce tomu nebol úplne nadšený (radšej by strávil večer u neho doma) ale nakoniec súhlasil.
,,hľadáš Mateja?" Spýtal sa ma Milan cez hudbu, keď sa ku mne dostal. Keď som ho započula, v mysli som prevrátila očami.
Milan bol môj bývalý priateľ, rozišli sme sa pred necelými dvoma rokmi, keď som ho nachytala ako bozkával nejakú barbínu z nižšej triedy. Hnevala som sa na neho, bol to môj prvý chlapec ktorého som vážne milovala. Mateja som stretla asi mesiac po našom rozchode, pomohol mi sa z toho dostať. Milan ani nečakal na odpoveď a pokračoval ,,odišiel domov, prišlo mu zle"
nechápala som prečo mi Matej svoj odchod neoznámil, vždy ma zvykol hodiť autom domov. Nikdy veľa nepil, ani nepríjmal iné návykové latky, tak som sa nemusela báť zástavy policajtov. Tak asi budem musieť ísť taxíkom pomyslela som si z nechuťou.
Keď som ale zistila že sa mi vybil mobil, uvedomila som si že budem musieť zahodiť hrdosť za hlavu, a poprosiť Milana aby mi zavolal taxi.
,, zavoláš mi taxi? Vybil sa mi mobil " povedala som trochu arogantne, ukazujúc na mobil v ruke.
,, ešte ostaň, nemusíš sa stále riadiť podľa neho" nadhodil z úsmevom, nevšímajúc si moju nechuť sa s ním rozprávať.
Milan mal ale pravdu. Ak sa mi aj podarilo prehovoriť Mateja na nejaký večierok, nikdy som si ho poriadne neužila, lebo sme odtiaľ odišli aj o dve hodiny skôr ako všetci ostatný začali byť v nálade. Nebudem predsa takto v sobotu sedieť doma na gauči, dnes sa poriadne zabavím,napadlo ma a hneď som aj do seba hodila pohár, čo mi podal.
,, poď tancovať " navrhol Milan z úškrnom, podávajúc mi další pohár. Chvíľu som síce váhala, no keď som započula moju obľúbenú songu, netrebalo ma druhý krát volať. Dnes som sa naozaj plánovala zbaviť, dokonca mi bolo jedno že to bude znamenať tancovanie z mojím byvalím priateľom.

,,kde je tu záchod? " spýtala som sa po niekoľkých tancoch.
,,zavediem ťa "
,,nepotrebujem doprovod " povedala som, no zjavne do vzduchu. Milan ma už chytil za ruku, a viedol hore schodmi.
,, mám frajera" povedala som zo smiechom, v alkoholovom omámení. Vedela som že to že som sa vôbec začala z Milanom rozprávať bola chyba, ale konečne som sa po dlhom čase cítila uvoľnene a výnimočne.
,,čo oči nevidia to srdce nebolí" povedal, oprel má o stenu a začal divo bozkávať. Čas sa okamžite zastavil, a predstavila som si že sme zase pár. Spomienky sa na mňa rýchlo hrnuli a začali mi napĺňať hlavu, myslela som že praskne. Bolo to úplne iné ako z Matejom, dravosť mi už chýbala, pomaly som už ani nevedela čo je to cítiť sa vzrušene. Oproti matejovým bozkom bolo toto horská dráha.
,, to už stačí" jemne som ho odstrčila, keď ma začal bozkávať aj na krku. Až po chvíli pozerania sa navzájom do očí som sa spamätala, a dokráčala na záchod. Jeho pohľad som cítila na celom tele, pri tej myšlienke som sa pousmiala.

Milana som už nenašla, taxi mi potom zavolal nejaký starší chlapec. Prepáč musel som odísť bolo mi naozaj zle, prišla mi SMS od Mateja keď som sa vrátila domov, a dala mobil na nabíjačku. Aj keď som prišla domov neskoro, vedela som že rodičia sa nebudú hnevať. Mama z otcom zvykli byť až do rána v krčme. Často som sa za nich hanbila, a aj za náš malý bytík, ktorý bol večne rozhádzaný. Keby rodičom nepomáhal z nájomním môj starší brat Vlado, pravdepodobne by sme bývali na ulici. Vlada som mala veľmi rada, bol ako môj otec. Zodpovedný a vždy upravený, za ním som chodila vždy keď som potrebovala pomoc. Otec každý týždeň striedal novú prácu, lebo ho väčšinou vyhodili ( kôli nadmernému pitiu) Občas som aj ja svojími drobnými úsporami ( zarobenými na brigádach) pomohla, ale aj tak sa casto stávalo že sme mali iba polotovar. Nezvykla som ľuďom o našej situácii hovoriť. Matej bol však jeden z ľudí, ktorý o mojej situácii vedel, a tak má k nemu často pozýval.
Keď som vošla do bytu, zostala som zhrozená. Neporiadok bol väčší ako zvyčajne. Bola som rozhodnutá že to všetko upracem, aspoň týmto pomôžem. Hlava ma ale dosť bolela, tak som sa rozhodla to preložiť na další deň, nedeľa bol najlepší deň na upratovanie. Z bolesťou hlavy som si ľahla, a hneď zaspala.