V objatí hviezd a temnoty [Kniha prvá]✔️

1

Vždy keď zatúžim,
cítiť pri sebe tie hviezdy,

príde tá pokojná,
vetrom priviata temnota.

Hladí ma po tvári,
spieva mi pieseň,

a plameň môjho srdca,
sa k nej pridáva.

Hladí moje slzy,
rozpúšťa smútok,

no ešte sa jej nepodarilo,
zbaviť ma bolesti.

Moja duša trpí,
trpí pochopením,

pochopením smútku,
no nie pochopením bolesti.

Tú som ešte nepochopila,
ešte som nenašla jej podstatu.

No ani svoju.

Podstatu sťa vetrom ošľahanú,

podstatu sťa temnotou pobozkanú,

podstatu sťa plameňom rozpálenú,

podstatu sťa bolesťou vydobytú.

A tá podstata,
prebýva vo mne,

hlboko tam dole,
je ukrytá za stenou,

stenou bolesti a zrady.