Keď sa v malom mestečku ešte menšieho štátu začalo čosi skutočne diať, všetko nabralo až príliš rýchly spád.
Záhadné okolnosti zmiznutia a nájdenia tela študenta Martina Vargu otriasli nejedným rodičom, a hoci bolo verejne známe, že mladý chlapec b...
Rất tiếc! Hình ảnh này không tuân theo hướng dẫn nội dung. Để tiếp tục đăng tải, vui lòng xóa hoặc tải lên một hình ảnh khác.
•┈••✦✪✦••┈•
Keď sa na dvere pred ňou Lydia pozerala, bojovala sama so sebou. Nielen s tým, aby sa okamžite neotočila a neutiekla preč, ale aj pred tým, aby okamžite nevletela dovnútra.
Ubehli ďalšie dva dni od toho, čo si naposledy na niečo spomenula. Ak jej život vo veži pripadal nudným už predtým, teraz sa to nedalo porovnať. Nemohla ho nazvať úplne nudným, dozaista bol ale monotónnym.
Každé ráno mala pocit, že nespala, každé ráno jej na dvere okolo ôsmej zaklopal iný Avenger a každý deň prežila v ich spoločnosti, kedy sa obaja z dvojice tvárili, že sa spolu priatelili. Bolo to až do smiechu.
Až dokým si neostrihala vlasy na kratšiu dĺžku.
Keď ju Clint Barton to ráno uvidel, iba na ňu zízal, až dokým niekoľkokrát nezamrkal a netváril sa, že sa nič nestalo.
Za čosi podobné vlastne mohol Tony. Obaja z nich po udalostiach z minulého večera uzavreli akúsi nehovorenú dohodu toho, že viac o tom, čo sa jej stalo, hovoriť nebudú. Rany boli až príliš čerstvé, a tak to aj dopadlo.
Prvý večer strávili tým, že si na terase pomocou nejakého z jeho hologramov pozreli film, ten druhý zase tým, že jej pán Stark zohnal farbu na vlasy najmä z dôvodu toho, že ak by jej bol v najbližšej dobe podaný upravený rohypnol vo väčšej dávke, opäť by zabudla na to, čo dovtedy zažila. Farbu sa ale bála použiť, pretože si nikdy predtým nefarbila vlasy, a tak skončila s novým zostrihom.
A potom.. tu bol dnešok.
Všetko sa začalo celkom normálne. Ak sa teda dali dve hodiny v posilňovni s Čiernou Vdovou považovať za normálne. Lydiu na ich konci boleli aj svaly, o ktorých existencii nevedela a po obede, ktorý sa skladal z pizze, ktorú našla v chladničke, len oddychovala.
Okolo deviatej sa, ako už obyčajne, dostala do výťahu, stláčajúc najvyššie tlačidlo.
Na rozdiel od všetkých ostatných večerov sa ale na terase ocitla sama. Pán Stark sa objavil až o pätnásť minút neskôr spolu s unaveným výrazom v tvári a alkoholovým dychom.
,,Vieš," gestikuloval prehnane rukami po tom, čo jej rukou pokynul k tomu, aby si sadla na drevenú lavičku. ,,Dnes som sa rozhodol, že ti poviem jeden.. príbeh."
A Lydia súhlasila, i keď nepresvedčivo. Nech po internete kolovali akékoľvek videá, ktoré obsahovali opitého pána Starka, vidieť ho v realite bolo čosi úplne iné. I napriek tomu, že sa nevnímal, mala Lydia pocit, že sa vnímal až príliš. Hoci tak úplne nedokázala vysvetliť, čo tým myslela.
