Stratené srdce proti zlatu

Úvod a začiatok

Na geografií a prírodovede ste sa už učili o mnohých krajinách, štátoch, a na dejepise o ich histórií. Nemôžeme však vynechať učivo o obyvateľstve! Či ste už Američania, Ukrajinci alebo dokonca Afričania, určite ste sa učili ako žili ľudia pred vami na vašom súčasnom území.

No určite ešte nikto na svete nepočul o ľuďoch s mágiu. Čitatelia, v tejto knihe sa dočítate ako to je s mágiu v skutočnom živote. Je to príbeh ktorý sa začína ako väčšina ďalších, životom.

Jedného neškodného dňa, kedy sa to všetko začalo, sa narodilo dieťa v chudobnej rodine. Jeho rodičia mali čisté srdce sťa najčistejšia rieka, preto ich Boh obdaroval kúzelným synom. Ich syn nebol kúzelný len vnútri! Po rokoch starostlivosti sa ukázalo, že chlapec tejto šťastnej rodiny vie vyčarovať život rastliny, dať vodu na miesta, kde nikdy nebola, zničiť veci, ktoré ničili životy.

Ako trinásťročný už cestoval po celom svete, aby zachraňoval milióny životov, ale nie v lietadle alebo aute, ako zvykneme cestovať my.

Vďaka svojim schopnostiam dokázal slabým vetríkom rozviať semienka ukrývajúce budúci život. Silným vetriskom ničil továrne a budovy, ktoré nemali byť postavené a pritom nezničil nič viac. Ľudia na zemi boli v bezpečí.

Chlapec cestoval na vetre. Nasadol naňho sťa na tátoša. Dával život tam, kde ho bolo treba. No nenarúšal rovnováhu prírody, skôr pomáhal ju dodržiavať.

Po dlhokánskych výletoch našiel, už ako skoro dospelý muž, niečo, čo ani nehľadal, a predsa to našiel.

Našiel naozajstný domov. Muž, pred tým chlapec, našiel ženu, ktorá nebola ako on ale vnútri bola víla. Zamiloval sa a založil si rodinu. Nemotal sa tak dlho po svete ako keď bol chlapec.

Boh to zariadil tak, že nedovolil, aby jeho dar zanikol no najprv dal mužovi „neohlásenú skúšku".

Muž bol so svojou ženou už roky-rokúce a prvorodená bola dcérka, Saira. Poslúchala svojich rodičov a milovala ich. Pomáhala im aj v ťažkých chvíľach.

Keď mala trinásť si muž všimol, že lúka pred ich domom je stále rovnaká aj vietor je akýsi prirodzený. Nič sa nemenilo. Saira nezdedila otcove schopnosti. Bola človek. Jej otca to trochu trápilo a nechápal prečo nemá Saira takú moc ako on. Jeho žena mu hovorila, aby sa kvôli tomu netrápil, aby bol so svojou dcérou, ktorá ho miluje zo svojho srdca.

Dlho nevedel prísť na odpoveď, no ako to už býva práve keď prestaneme niečo hľadať, práve vtedy niečo nájdeme.

Otec si prestal všímať moc, ktorú mal. Zabudol na ňu a vtedy uvidel dar, ktorý dostal od Boha. Videl Sairu ako sa smeje a naháňa motýle. Otec pochopil, že jeho darom je Saira. V tom okamžiku pocítil zvláštne teplo niekde vnútri v sebe. Cítil pokoj a radosť so svojho života a svojej jedinečnej dcéry.

Saira bola veľmi učenlivá a priviala do svojej rodiny šťastie. Keď mala pätnásť sa jej narodil brat. Boh bol spokojný so Sairinim otcom lebo si nevšímal to, čo nemá ale to, čo má. A tak syn mal schopnosti po otcovi. Otec ho učil ako tú moc ovládať a nebáť sa ísť do nebezpečenstva. Sairu učil strieľať z luku a obrániť sa protivníkovi.

Nakoniec si aj tieto dve deti našli svojich a tiež si našli stále miesta a ich deti tiež dostali podivné schopnosti. Aj ich deti si našli svoje rodiny a ony svoje a tak to šlo stále ďalej až ich bolo tisícky ba dokonca milióny. Tento ľud sa osamostatnil a oddelil od nás normálnych ľudí no vždy na nás aj na seba samých dávali pozor.

Našli si svoj režim. Zvolili si piatich lordov, ktorí všetko riešili spolu a nikdy nesklamali svoj ľud. Tí ustanovili pravidlá, ktoré mali všetci dodržiavať. Mužov vyučili boju, aby mohli slúžiť lordom. Stali sa ochrancami našich životov a boli pripravení kedykoľvek za nich bojovať. Ako aj my sme prišli, že kráľa nepotrebujeme tak aj ony museli na to prísť samy.