Zobudím sa ráno na veľký buchot. Zoberiem si baterku do rúk a pomaly otváram dvere. Pozriem sa že všade je zhasnuté a všetci spia. Išiel som po schodoch a vidím že sú otvorené dvere a v nich stojí človek. Pozriem sa na neho a vidím veľkého obra.
"Kto si?" a odpovedal "To nie je teraz podstatné hlavne musíme ísť" tak som ho poslúchol a išiel som. Nastúpil som do jeho motorky a zrazu sme vyleteli. Ja som sa čudoval že však my letíme. Zrazu sme prišli do uličky.
Sme vošli cez stenu a prišli sme do šikmej uličky. Ja som tam iba stál prekvapený a čudoval som sa že kde to sme. No lenže vysvetlil mi že je čarodejník a poslal ho pre mňa riaditeľ čarodejníckej strednej školy. A že ja som čarodejník z čarodejníckej rodiny.
Ja som iba počúval a nemohol uveriť že som čarodejník.
Tak mi dal do ruky zoznam čo potrebujem do prvého ročníka.
Tak som čítal postupne. Knihy pre 1. ročník, kotlík a posledné prútik. Povedal mi že najlepší nájdem u Oliwanderovcov. Tak som tam vošiel.
"Dobrý deň" nikto sa neozýval, zrazu prišiel jeden pán. "Čakal som kedy prídete pán Potter" "zrejme nový prútik... počkajte chvíľu"... "tak skúste tento" zaváhal som, "Skúste zamávať". Tak som zamával prútikom a všetko sa zrútilo... "Tak tento určite nie!" priniesol ďalší.
Skúste tento pán Potter. Tak som zamával tak skoro som sa udusil... "Tak tento už vôbec nie" zamyslel sa. "Tento prútik možno... ale by to bola náhoda a priveľká" ...
Tak som zamával prútikom a všetko sa vrátilo na späť. "Tak toto bude pravý"
Hagrid prišiel ku dverám Oliwanderovcov a so Sovou. "Všetko najlepšie Harry". "Skoro by som zabudol Hagrid, ešte oblečenie teda čarodejnícke". "Tak Harry tuto si kúp oblečenie a rýchlo na vlak".
Tak som išiel na vlak a sadol som si kde bolo voľné. Prišiel jeden chalan a spýtal sa či si sem môže sadnúť lebo všade je obsadené. "Jasné, poď". "Ďakujem, ja sa volám Ron... Ron Weasley a ty?" "Ja som Harry Potter". "To si vážne ty?"
"Ano" "Prepáč mi ale naozaj máš tú... no tú..." Jazvu hej". "Tak to je brutál". Prišlo jedno dievča. "Môžem si tu sadnúť? Všade je obsadené" "J-jasné poď" "Aha tak ty ideš čarovať... Tak sa ukáž!". Mhm... No lenže nevydarilo sa mu to. "To je absolútne!"
"Ja som tiež skúšala kúzla no lenže také ľahšie ale všetky sa mi vydarili. Napríklad -Okulus Reparo- a Harrymu sa opravili okuliare. "A prezlečte sa do oblekov, budeme zachvíľu budeme v Rogforde.
Prišli sme na stanicu a Hagrid nás privítal. Tak potom sme nastúpili na ľoďky a išli sme do Rogfordu.
Prišli sme do jedálne. Privítala nás Prof. Megonagalová "Vítajte v Rogforde, teraz vás roztriedi triediací klobúk.
Prof. Megonagalová povie meno a ten si sadne na stoličku a triediaci klobúk vás roztriedi do 4. skupín. "Hermiona Grangerová" tak sadla si na stoličku "Chrabromil". "Ronald Weasley". "Hmm... Ďalší Weasley...Chrabromil!".
"Harry Potter" zrazu zaliahlo ticho a ja som si sadol na stoličku. "Hmm... je tu veľa zmyslu"... "Len nie slizolín len nie slizolín!". "Tak nie slizolín... CHRABROMIL!". Tak som sa usmieval. "Draco Malfoy". "Slizolín". Vedel som že Draco hneď nebude priateľský.
Tak nás učiteľka odprevadila do izby. "Izby su hore a dievčatá vľavo a chlapci vpravo... môžete ísť do izby. Tak som išiel do svojej izby a Hedviga a kufor ma uš tam čakali. Tak som bol iba prekvapený... "Tie kúzla".
"Zajtra nás čaká dlhý deň Ron... tak dobrú noc".
"Dobru!". Noc bola chladná a tmavá. Ráno keď som sa prebudil tak som sa tak vystrašil lebo som bol inde než doma ale som sa potom prebudil a som si spomenul.
Na začiatok som išiel na moju prvú hodinu. Tak som vošiel do triedy a uvideľ som profesora Sneapa. Tak som sa na neho pozrel a on sa na mňa zamračil som si povedal že však tipický Sneape. Tak som si sadol a učil sa.
***
Tak keď som skončil išiel som do chrabromílskej izby.
"Ron toto bol teda zvláštny deň".
"Hej to bol hľavne ked sa na teba tak pozrel Sneape"
"Hej to bolo divné ako keby niečo ja proste neviem"myslel som si že niečo tajil alebo niečo rozprával ale aby sme to nepočuli.
"Tak poďme na večeru ale dneska sme sa aj mali dobre lebo profesorka McMegonagalová chrabromilu dala iba jednu hodinu".
"Hej to je super... no... ale teraz poďme na večeru" nechcel som rozoberať Harrymu daľšiu tému.
Tak sme došli do siene a videli sme tam sedieť pri chrabromílskom stole Hermionu.
Tak sme si prisadli, nevedeli sme si ktoré jedlo si vybrať lebo na stole bolo kopu jedla.
Nakoniec sme si vybrali jedlo a rozprávali, Hermiona nevnímala lebo ležala v knížkach.
***
Ráno sme vstali, poumývali, obliekli habit a išli sme na hodinu.
Počas cesty sme išli na schody a prišli sme ku obrazu...
A boli sme zhrozený...
Tento príbeh bol krátky na začiatok ale budú aj dlhšie nebojte
Zatial je to prvá časť a druhú začnem písať zajtra neviem kedy vidám 2. čásť ale určite vidám.
