Píšu hoc bez zmyslu vlastného

Dámy a Páni ... prečo ?!

Prečo tí všetci ľudia píšu veci ktoré už raz niekto vymyslel
Prečo nepíšu o tom čo ma pre nich vnútorný pokoj,
čo má pre nich význam aj zmysel ?!

Rada píšem, rada si čítam diela iných
Rada sa rozvíjam pri tých svojich ale aj pri ich

Nemožno nanútiť kde komu a čo písať
Nuž slova by sa mali k svojmu srdcu prisiať
Nech môcť ukázať svetu kam môžeme pristáť
Nech môcť dokázať svetu čo sme schopný vystáť

Už dávno som pochopila, že čary a kúzla nemajú takú moc ak vôbec nejakú
Ako verš, strofa má moc pre čitateľskú dušu
... nech sám/sama povie o nej akú

Príbehy o už skutočných postavách,
ktoré sťa science fiction síce
Takých je príbehov už stovky, tisíce

Niet škoda tých slov a toho času ?!
Niet zmýšľania na tu danú mrhajúcu krásu !

Čítať príbehy, básne a hoc len holé vety ale s významom od ľudí,
hoc to niekoho povzbudí a iných nudí

Ale sú od tých ktorý ich tvoria sami
Takým ľuďom ...
... takým patrí pomenovanie Dámy a Páni