Ako na tom asi sú ostatný

391 22 0
                                    

A je tu druhá časť môjho nového príbehu :D Užite si ju.

,,Podľa mňa by si mi ti kufre vziať ty."....zastavil sa v pohybe a pobavene sa na mňa otočil ,,Počúvaj krpec, nemysli si,že si sem nakráčaš a podarí sa ti to zmeniť. Lebo nepodarí a basta,tak mi láskavo nehovor čo mám robiť!"...pro konci vety pobavenie v jeho hlase opadlo a na moment jeho oči znova sčerneli. Radšej som neodporovala a išla si pre tie batožiny. Mladý pán iž stál hore a dobre sa na mňe zabával zatiaľ čo ja som bola možno na poatom schodíku a snažila sa ten obrovský kufor odniesť. Občas so mnou prehodil nejaké to slovo no zväčša si len uťahoval. Začínal ma pomaly srať. Keď vtom sa spoza rohu vynorila kučeravá hlava. Zostala som stáť a nevedela čo čekať. Nemá mi síce aké dvere zabuchnút pred nosom ale môže ma zhodiť zo schodov napr.no tých 6schodov ma asi nezabije ale aj tak. Zachitila som,že Louisovy zamrzol úsmev a chcel ísť dole za mnou no Harry prehovoril. ,,Louis to necháš túto mladú slečnu samú zápasiť s kuframi?" Pozrela som sa na modrookeho chlapca a tomu sa značne uľavilo. Znova nahodil posmešný pohľad ale už mi radšej tie kufre vzal. ,,Poď za mnou krpec."....,,Ja sa nevolám krpec."....,,Ako myslíš baby."....,,Ach,fajn radšej to prvé."iba sa potmehúcky usmial a otvoril nejaké dvere. ,,Vitaj vo svojom kráľovstve." Izbu som si začala prezerať. No čo vám poviem biela stenaa,biely koberec, biele skrine a dokonca aj záclony. Jediná posteľ je hnedá. Začala som si vybaľovať a snažila nevšimať si jeho vyzívavý pohľad na mojom chrbte. Asi ho to prestalo baviť, lebo sa nakoniec odobral preč. Po dvadsiatich minútach som s vyaľovaním prestala a išla prehľadať dom. Na schodoch som sa znova stretla s Harrym. ,,No pusinka vybalené?" ....,,Áno diki za opýtanie."....,,A kam ideš."....,,Idem nájsť ostatných."....,,Tak to ťa nebudem rušiť."....Zišla som schody. Do obývačky som ani neišla. Viem,že by tam bol Louis a na toho nemám náladu. Á našla som ďalšieho člena. Blonďáčika. Sedel v kuchyni a hľadel na prázdnu misku. Zakašlala som aby postrehol moju prítomnosť,,Prečo si nepripravíš niečo na jedenie?"...,,Ja-ja máš pravdu." Kde sa stratil ten jeho anjelský hlas s írskym prízvukom. Mal strašne tichý hlások ledva som ho počula ja a takto chce odohrať ešte nejaké koncerty? Zaprel sa o stôl a pokúsil sa postaviť. Hneď ale spadol a asi si mierne udrel hlavu. Pribehla som k nemu a pomohla mu na stoličku. ,,Vieš čo seď ja ti niečo pripravím."....nepatrne prikývol a za mojej pomoci sa znova posadil. Otočila som sa a vybrala potrebné ingrediencie. Pripravila som mu praženicu. Nič iné sa ani nedalo urobiť s tým chudobným obsahom ladničky. Tanier som položila pred neho a čakala kým začne jesť. Asi nemáva moc často nejaké teplé jedlo pretože sa do toho pustil s takou verbou akú som ja dlho nevidela. Potom sa otočil na mňa a venoval mi úsmev. Oplatila som mu ho a myslela,že teraz si pokecáme keď vtom celú praženicu vyvrátil. Ouu toto nebude dobré. Ako na tom asi sú ostatný??? 

Tak a je tu znova časť. Dúfam,že ste radi ma presne 501 slov. 

Please,change UsWhere stories live. Discover now