Kto zachránil koho?

24. časť

"Musím to spraviť." povedal som Tommymu so slzami v očiach.

"Ale to nemôžeš! Ona nie je mŕtva!" zakričal po mne s takými istými slzami.

"Ja viem! Verím tomu, no nie je tu. Ušla, chápeš? Chcem jej iba dať šancu na lepší život. Keď to spravím, už ju nebude nikdy nikto hľadať a bude mať pokoj."

"Neutiekla! Ona by ma nikdy neopustila!"

"A kde je? Je to mesiac, Tommy. Mesiac! Ja som tomu tiež neveril, no už som stratil všetky nádeje. Asi to takto chcela. Musíme sa s tým zmieriť." povedal som a zotrel si slzu, ktorá mi tiekla po líci.

"Nie." pošepkal Tommy. "Prosím."

"Si ešte dieťa, nechápeš to. Musím to spraviť. A čím skôr, tým lepšie." povedal som a uzavrel diskusiu. Tommy sa okamžite otočil a bežal do svojej izby. Asi 30 sekúnd som váhal, či mám za ním ísť, no nakoniec som sa rozhodol, že nie. Nechcem, aby to bolo ešte horšie.

:.:.:.:.:.:.:.:.:.:.:.:.:.:.:.:

Dnes je ten deň. Deň, kedy oficiálne ukončím svoje trápenie....znie to akoby som sa šiel zabiť. Aj keď ja vo svojom vnútri už mŕtvy som.

Mesiac a pol som čakal. Čakal som na deň, kedy sa objaví medzi dverami, na deň, kedy ju znova uvidím, no neprišiel. 

A preto som sa rozhodol urobiť toto. Nebude to koniec trápenia iba pre mňa, ale pre všetkých.

Asi pred 2 týždňami odniesli všetky jej veci. Keď ich vynášali zo šatníka, všimol som si, že niektoré chýbajú a to vo mne zlomilo tú poslednú nádej.

Stále po nej intenzívne pátrajú, s tým, že hneď ako ju nájdu ju zavrú. 

Za ten mesiac som asi tisíc krát všetko prehodnocoval. Rozmýšľal som nad všetkým čo sme zažili. Mohlo to byť naozaj falošné? Neverím tomu. 

Za ten mesiac som bol stále úplne dole. Nič sa mi nechcelo robiť, mal som chuť iba ležať v posteli. A to som aj robil väčšinu času. Našťastie tu bola Viktória, ktorá mi nespočetne veľa krát pomohla. Je tu skoro každý deň, pomáha navariť, pomáha mi s Tommym. Netuším, ako to to dievča stíha. No som jej neskutočne vďačný.

Moje stavy bezmocnosti trvali dosť dlho. No pred dvoma týžňami sa to zmenilo. Odkedy som videl to, že tie veci naozaj chýbajú, všetko dávalo zmysel. 

Mali pravdu. Prsteň, chýbajúce veci....ja viem, že sa mohlo stať čokoľvek, no chýbali tie červené lodičky, čo som jej dal a tiež jej obľúbený oblek. To by tu určite nenechala.

Proste všetko začalo dávať zmysel.

Asi tisíc krát som hovoril s policajtmi. A po asi tisícom podplatenom mi bol jeden konečne ochotný pomôcť.

Našiel cestu, ako Elli zbaviť viny. A to tak, že ju vyhlásim za mŕtvu.

Keď som to počul, zlomilo mi to srdce. No čím viac som nad tým rozmýšľal, tým viac správne mi to príšlo. Možno je teraz naozaj niekde preč a buduje si nový domov. Takto to bude pre ňu lepšie. Ak to spravím, už ju nikto nikdy nebude hľadať a ona môže byť pokojná.

Netuším, ako sa to dá len tak spraviť. Ako môžete niekoho len tak vyhlásiť za mŕtveho? No očividne sa to dalo a tak som to spravil.

Zrejme som pomocou toho policajta obišiel pár zákonov, no  spravil som to. Bude to tak lepšie.

No a tak sa práve obliekam do obleku a chystám sa na jej pohreb. Čo bude vlastne prázdna truhla spustená do zeme. No tak dlho, ako to bude znamenať slobodu pre Elli to bude v poriadku.

Zaviazal som si kravatu a zapol sako. Dúfam, že to budem mať rýchlo za sebou. Tommy odmietol ísť a tak je moja jediná záchrana Viktória.

Za posledné dva týždne sa veľa v mojom myslení zmenilo. Prestal som sa utápať v žiali a prijal fakt, že to bolo Elline rozhodnutie odísť.

Myslím, že Viktória mi v tomto neskutočne pomohla. Je jediná, čo tu pri mne je. Tommy sa so mnou prestal rozprávať . Nedivím sa mu, no mrzí ma to. Nechápe ma a preto ma znenávidel. Zase. A už sa to zrejme nikdy nezmení. Neviem, ako ho mám vychovať za takýchto okolností. Ja celkovo neviem čo mám robiť, no už je to lepšie, ako to bolo predtým. Trocha.

Vydýchol som a prešiel k dverám. Nech je toto radšej krátke, lebo to inak asi nezvládnem.

:.:.:.:.:.:.:.:.:.:.:

"Som rada, že si sa držal." povedala Viktória, keď som zabuchol dvere na byte. Je po "pohrebe" a ja mám konečne pokoj v duši. Teda aspoň si to myslím. 

"Už sa nemám prečo spúšťať. Teraz je všetko v poriadku a ja s Tommym môžeme začať odznova, aj keď to bude veľmi ťažké." usmial som sa asi tým najmenším úsmevom.

"Všetko bude znova dobré." povedala  a objala ma. "Uvidíš." pošepkala a ja som uvítal jej teplo. Aj keď si nie som istý, či to bolo kvôli nej, alebo kvôli tomu, že som namiesto nej videl Elli a cítil jej vôňu. 

A ja som si myslel, že som v poriadku.

"Čaj?" opýtala sa a ja som prikývol. Prešli sme do kuchyne, kde som si sadol a pozeral do blba. V poslednej dobe to robím dosť často.

Zachvíľu predo mňa položila hrnček z ktorého sa dymilo a sadla si vedľa mňa.

"Ešte stále sa s tebou nerozpráva?" opýtala sa a ja som pokrútil hlavou.

"To je mi ľúto." pošepkala a znova ma pohladila po chrbte. Robí to v poslednej dobe dosť často. Nie, že by mi to vadilo, je to celkom príjemné.

"Nemusí." smutne som sa usmial. Ale aspoň som na tom rovnako ako ona. S ňou Tommy neprehovoril ani slovo. Nikdy. Vždy na ňu iba strašne gáni. Ako keby bola nejaký zabijak.

"Ale je Harry. A musí. Si úžasný človek a zaslúžiš si aspoň toto. Bolo od nej hnusné, že ťa takto nechala, nemala to spraviť. Som si istá, že toho bude čoskoro lutovať." povedala a ja som začal mať divný pocit. Naozaj divný.

Začala sa ku mne približovať a môj divný pocit sa ešte umocnil a potvrdil, keď svoje pery pritlačila na tie moje.

*********************

Môže sa toto počítať za Cliffhanger? Ak áno tak sa ospravedlňujem. 

Nezabúdajte, koniec bude šťastný a ďalšia časť bude mega. Aspoň dúfam :D

A kým na ňu budete čakať, čo tak sa pozrieť na môj nový príbeh? Viete, že čítania na ňom ma veľmi silno motivujú k písaniu tohto? :D žiadne vydieranie :D

                                                                                                       E.xx

PS: Snažte sa ma ne-nenávidieť :D :D