Hate My Boss !

Shop

Bože to je trúba, ešte aj po tom všetkom dokáže myslieť len na jedno. Prekrútila som očami. Otočila som sa k dverám keď som počula že niekto vstúpil dnu.

Valeria

,,Dobrý deň, slečna chcela by som vás poprosiť aby ste opustili izbu. Návštevné hodiny už skončili a pacientka potrebuje odpočinok." Vošla do izby sestrička s táckou na ktorej mala vodu a nejaké lieky.

,,Samozrejme. Drž sa Jess, určite ťa ešte prídem pozrieť." Žmurka som na ňu, vypochodovala som von z izby. Na chodbe stal Christian a akurát zložil telefón z ucha.

,,Ideme ?" Opýtal sa ma nezaujato.

,,Iste." Stroho som odpobedala, otočila som sa na päte a kráčala von z nemocnice. Moja dobrá nálada bola razom preč. Čakala som kým dorazí k autu. V momente ako blikli svetla a počula som cvaknutie otvorila som dvere a silno som s nimi treskla, keď som nasadla. Úplne ma vytačalo toto jeho povíšenecke správanie. Pocítila som na sebe pohľad, ale pozerala som len von oknom. Budovy za ním sa začali pohybovať. Viem že s nim nechcem prekracovať určité hranice ale aspoň kominikovať môžeme ako normálny ľudia. Povzdychla som si. Vystúpila som pred firmou. Vyštartovala som ako strela k výtahu ani Nancy, ktorá na mňa mávala, som neodzravila. Hneď ako sa dvere otvorili som nastupila a začala mačkať poschodie. Už sa mi uľavilo keď sa dvere začinali zatvárať, no samozrejme tesne predtým ako sa zavreli sa v nich objavila potetovaná ruka. Len som prevrátila očami. Jemne sa mi obtrel o ruku no ja som sa od neho oddialila a prekrížila som si ruky na prsiach. Dvere sa otvorili a ja som vyšla namosúrene von.

,,Ria." Oslovil ma no ja som som nezastavovala.

,,Počkaj." Prudko ma za ruku zvrtol tvárou k nemu.

,,Nie, povedz mi jeden dôvod prečo by som mala čakať ?" Spýtavo som nadvihla obočie. Cítila som ako horím od zlosti. Odmeráným pohľadom mi hľadel do očí ako by hladaľ odpoveď.

,,Nebudem už na nič čakať. Nebavia ma tieto tvoje nálady, si náladovejší ako ženská ktorá ma krámy." Zhúkla som na neho, videla som že ostal prekvapený mojou rekciou. Vytrhla som svoju ruku z tej jeho. ,,Nechaj ma prosím ťa tak, bude to ako predtým, pokiaľ sa to nebude týkať prace, naša konverzacia nebude potrebná." Dopovedala som a prešla okolo Daisy ktorá vyzerala šokovane ale aj nasrato. Je mi jedno že som mu spravila scénu pred jeho štetkou. Nech sa nespráva ako kretén.

,,Pán Brawn.." Počula som Daisyn hlas, ktorý bol ale prerusený.

,,Daj mi pokoj." Zhúkol na ňu a aj stej vzdialenosti som poskočila. Prehrabla som si vlasy. Otočila som sa smerom k stolu. A keď som zbadala jeho úškrn myslela som, že sa zrútim.

,,Čo tu robíš Damien ? Myslel som si že naposledy som ti to vysvetlil dojsť jasne, že ti peniaze neposkytnem." Stále dostatočne vytočený Christian prehovoril na Damiena.

,,Prišiel som ti dať šancu na rozmyslenie." Pobavenie v jeho hlase nechýbalo. Jeho oči stále nespúštal zo mňa. A ja som tam stála ako prikovaná.

,,Vypadni." S ľadovým pokojom prehovoril Christian až ma striaslo. Vzbudzovalo to väčší strach ako by kričal.

,,Dobre ako povieš." Žmurkol na mňa a opustil kanceláriu. Ja som sa konečne trochu upokojila.

,,To čo znamenalo to žmurknutie, a ten tvoj výstup na chodbe." Otočil sa mojím smerom a ja som opäť zmeravela. Moja dávka odvahy ktorú som mala na chodbe už asi vyprchala.

,,To, že ma tieto hry nebavia. Ako sa budeš správať ty ku mne tak aj ja k tebe. A som za to rada. Pretože tanto vzťah prestával byť profesionálny." Vypadlo zo mňa. Bola som rada že som to povedala plynule zdvihla som hrdo hlavu na dôkaz, že to myslím vážne. Pozeral na mňa vyzeralo že chce ešte niečo dodať no zazvonil mu mobil.