Potichu som sedel na posteli. Držal som v ruke mobil a čakal som, chcel som aby mi zavolala späť. Megan. Už pár dní som ju nevidel, bol to pre mňa dlhý čas. Keď sa čas blížil k šiestej hodine nad ránom, vstal som. Obliekol som sa, nahádzal veci do batoha a vyliezol som z izby. Nikto ešte nebol hore, brat spal a rodičia tiež. Nechcel som nikoho budiť, tak som len pomaly, v tichosti odišiel z domu.
Bola ešte tma, ulice boli osvetlené lampami a sem tam bolo počuť nervózne psy. Niečo tušili. Nebola zima, ale aj tak bolo v celku chladno.
,,Mal som si..." nahlas som zase premýšľal, ale myšlienku som aj tak nedokončil, moju mikinu si Megan privlastnila a ja som bol príliš lenivý, než aby som si kúpil novú. Čoskoro som dorazil na koniec ulice, Abraham býval len o pár ulíc ďalej. V tichosti som prešiel ulicami, cestou videl som zopár podivných ľudí. Muža udierajúceho si hlavu o stenu, alebo ženu, čo niečo podivne mumlala. Bolo to celé... zvláštne. Čoskoro som dorazil k Abrahamovmu domu, honosný dom. Väčší, ako ten, kde som býval ja. Sadol som si na schody, čo viedli ku dverám jeho domu a zatvoril som oči, premýšľal som.
Nejaký čas som tam sedel, čoskoro som ale počul buchnutie dverí. Otvoril som oči a vstal som.
,,Dobrá nálada?" opýtal som sa, keď som videl, ako sa Abraham usmieva.
,,Ako vždy." povedal Abe a len kývol.
,,Dobre. Ďalšia zastávka, Jasnov dom." povedal som a pomaly som vyrazil. Abraham ma po chvíli dobehol, potom sme len v tichosti išli smerom k Jasnovmu domu. Prišli sme tam asi po desiatich minútach, ale čakali sme ďalších asi dvadsať, lebo Jason musel vždy meškať. Keď konečne vyšiel z domu, vyrazili sme do školy.
Keď sme dorazili do školy a potom do našej triedy, rozdelili sme sa a každý si sadol na svoje miesto. Ja som sedel v zadnom rade, vedľa mňa mala sedieť Megan, ale keďže nebola zase v škole, stolička mi poslúžila na vyloženie nôh. Jason sedel niekde v predu pri okne, sám. Abraham sedel s Ally, tá mu hovorila aspoň niečo s učiva, z ktorého sme mali mať test. Po prvej hodine, kde sme písali test, škola prešla rýchlo.
Po škole sme sa vracali domov, rozprávali sme sa o totálnych zbytočnostiach a o teste, čo sme písali. Čoskoro sme sa rozdelili. Abraham išiel k Ally domov, Jason na lukostreľbu a ja som išiel hore ulicou, smerom k lesu. Keď som prišiel na koniec poslednej ulice, zastavil som pri malom, jednoposchodovom dome. Nebol nič moc. Stará strecha a steny, ale kvety všade okolo domu. Dom patril Meganinej babičke, tak som dúfal, že ju tu nájdem. Pomaly som prišiel ku dverám a zaklopal som, ticho. Zaklopal som viac, ale stále bolo ticho.
,,Tak... tu nie je." povedal som potichu a povzdychol si. Chvíľu som tam len tak stál, potom som ale niekoho počul za sebou a otočil som sa. Bol to sused Meganinej babičky. Mal kruhy pod očami a ústa od krvi, zase bol na drogách.
,,Choď preč." povedal som a zamračil som sa. On ku mne ale rýchlo prišiel a skúsil ma chytiť. Spravil som krok na stranu a odstrčil ho, potom som radšej rýchlo odišiel, nechcel som s ním mať nič spoločné. Do večera som potom blúdil po meste, chodil po miestach, kde by mohla byť Megan. Domov som sa vrátil až neskoro v noci, rovno som išiel spať.
Ráno
Zobudil som sa neskoro ráno. Rýchlo som sa obliekol a nahádzal som veci do batoha, potom som vyšiel zo svojej izby. Tento krát boli rodičia, a aj brat hore. Rozlúčil som sa s nimi a potom som utekal do školy.
Samozrejme som do školy prišiel neskoro, skoro v polovici prvej hodiny. Učiteľka si zanadávala, ja som ju ale ignoroval. Sadol som si na svoje miesto a zostal som ticho. Nemal som náladu sa učiť, tak som len sledoval hodiny, čo boli nad tabulou. Učiteľka niečo vysvetľovala, ale asi nikto tomu nechápal. Po asi stovke otázok sa učiteľka nahnevala a dala nám zase písať písomku. Ja som len napísal pár vecí a potom sa na to vykašlal, začal som zase ignorovať okolie a premýšľať o Megan. Zrazu sa trieda zasmiala a učiteľka začala nadávať Jasonovi. Zobrala mu písomku. Niekto vtedy ale začal búchať na dvere. Učiteľka niečo zakričala a búchanie zosilnelo. Prišla bližšie ku dverám a zase búchanie zosilnelo, ako keby niekto ďalší začal búchať na dvere. Spozornel som, keď som počul zapraskanie dverí. Dvere potom vypadli z pántov a padli na učiteľku. Do triedy potom vošli dve osoby. Učiteľka zakričala o pomoc, Brian vstal, aby jej pomohol. Vo chvíli, keď jedna z osôb padla dole, na učiteľku a druhá sa na Briana vrhla, on sám zakričal od bolesti a volal o pomoc. Všetci ostatný potom začali kričať, ja som ale nevidel, ani čo sa deje, ale muselo to byť niečo zlé.
,,Megan, kde si? Megan?" zapremýšľal som hlasno, počas toho, čo ostatný kričali. Potom som to uvidel, jedna z vecí vstala. Tvár celá od krvi a kus ľudskej kože v ústach, odvrátil som zrak, bolo to vážne hnusné. Jason čoskoro chytil svoj batoh a hodil ho po tej osobe, alebo skôr veci. Zletelo to na zem.
,,Zabil si to?!" spýtal som sa a vyskočil som na nohy.
,,Nie, hýbe sa to." odpovedal Jason, aj keď to nezabil, uvoľnil cestu. Ja, Denny, Abraham a Ally sme potom vybehli z triedy. Jason nás nasledoval, ale Bob vybehol z triedy, prevalcoval Jasona a ten zletel na zem, spadol vedľa učiteľky. Učiteľka sa prebrala a chytila Jasona za krk, chcela ho pokúsať. Čo som mal robiť? Kopol som učiteľku do hlavy a tá Jasona pustila. Jason vstal.
,,Čo to robíš?!" Ally zakričala: ,,Práve si do hlavy kopol pani Ednovou!"
,,Ona práve chcela zjesť Jasona a ty mi nadávaš, že som ju kopol?" povedal som a zamračil som sa.
,,To je jedno, teraz sa hlavne musíme dostať do bezpečia. U mňa doma máme podzemný protiatómový bunker, mohli by sme ísť tam!" povedal Abraham, v istú chvíľu ale Ally povedala:
,,Nie, teraz hlavne musíme zistiť, či sú naše rodiny v bezpečí!"
,,Megan! Musíme nájsť Megan!" povedal som na hlas.
Všetci sme sa potom pozreli na Jasna a Abraham zahlásil: ,,Jason, čo máme robiť?"
Jason sa chytil za hlavu: ,,Ja, ja neviem, asi by sme mali ísť zistiť, či sú naše rodiny v bezpečí."
,,Ale... ale..." chcel som ísť hľadať Megan, ale musel som myslieť aj na rodinu:
,,No dobre. Musím zistiť, či je môj malý brat v poriadku." Potom sme išli k Jasnovi domov, lebo to bolo najbližšie. Jeho rodina doma nebola a podľa listu, čo nechali na stole, to vyzeralo, že ich zobrala armáda. A že škola zachraňuje životy, ak by sme boli všetci doma, boli by sme teraz v bezpečí. Po tom, čo si Jason zobral nejaké svoje veci, sme odišli. Rozdelili sme sa, Abraham a Ally išli k Ally domov. Ja, Danny a Jason sme išli ku mne. Prešli sme okolo Abrahamovho domu a čoskoro sme prišli k môjmu.
Prišli sme ku mne domov a ja som sa rozhliadol, bolo tu ticho.
,,Mami? Tati? Je tu niekto?" spýtal som sa nahlas. Chvíľu bolo ticho, ale potom sa z izby mojich rodičov ozvali divné zvuky.
,,Mami?" prišiel som ku dverám a otvoril som dvere. Okamžite som si všimol otca, ako sa na mňa rozbehol. Keď som sa mu skúsil vyhnúť, tak som spadol na zem. Otec na mňa skoro skočil, ale Jason mu do hlavy zarazil kladivo.
,,Nie... to... nie..." povedal som potichu, vtedy sa pootvorila skriňa. Pomaly som vstal a pozrel sa na Jasona:
,,Prosím... zabi to..." zašepkal som. Jason prišiel ku dverám skrine a otvoril ich, vtedy sa ozval ten otravný detský hlas:
,,No dobre. Našli ste ma!"
,,Kto to je?" spýtal sa Danny. "Jeff" pomyslel som si vo chvíli, keď sa ozvalo:
,,No dovoľ, ja som predsa Jeff."
,,Jeff?!" povedal som na hlas a pozrel sa na malého chlapca, čo mal okolo 8 rokov.
,,Ahoj brácha." povedal, ja som sa len usmial:
,,Bože." Objal som ho. Jason nenápadne ukázal na môjho otca a ja som len kývol:
,,Ideme preč." Potom to chcelo len niekoľko viet, ktorým Jeff uveril a odišli sme. Keď sme sa znovu všetci stretli pred Jasonovým domom, rozhodli sme sa ísť na našu chatu. Dúfal som, že tam bude Megan.
Cestou na chatu, sme ešte zastavili v chatárskej oblasti, aby sme prehľadali chaty a našli nejaké jedlo, vodu alebo zbrane. Proste čokoľvek, čo by nám v súčasnej situácií pomohlo. Jason nás zorganizoval, Ally mala s Abrahamom ísť pozrieť chaty na pravej strane cesty a ja a Jason sme išli pozrieť chaty na ľavej strane cesty, Denny ostal pri aute. Pomaly sme prišli k prvej chate, čo bola v strede. Pozrel som na Jasona:
,,Bude to rýchlejšie, ak pozrieš prvé dva a ja posledné dva. Stretneme sa v tejto, strednej chate." Jason len prikývol:
,,Pravda. Vidíme sa za chvíľu." Keď dopovedal, pomaly odišiel smerom k prvej chate. Ja som sa otočil a išiel som k poslednej chate. Dvere boli mierne otvorené, tak som len pomaly vošiel a zatvoril za sebou. Potichu som prešiel cez chatu, chcel som nájsť kuchyňu, ale skôr, ako som sa k nej dostal, všimol som si fotky, čo boli na stene. Chcel som sa na ne pozrieť, zistiť, komu chata patrí. Pomaly som k nim prišiel.
Na fotkách bola rodina, matka, otec a dve deti. Taká istá rodina, ako bola tá moja. Pozrel som sa na zem a povzdychol som si. Moje ruky sa sformovali do pästí, potom som silno vrazil päsťou do steny, rozbil som rám s fotkou. Potom som začal nadávať, hádzať veci o stenu, ničiť nábytok. Keď som skončil, celá miestnosť bola hore nohami a ja som sa len unavene opieral o stenu. Zatvoril som na chvíľu oči a pomaly som sa upokojil. Po pár minútach som oči znovu otvoril a odišiel som z miestnosti. Vošiel som do malej kuchyne, prázdna, vyrabovaná, žiadne jedlo. Pokrútil som hlavou, potom som si ale všimol, že kuchynské nože boli stále na mieste. Mierne som sa pousmial, chytil som náhodnú tašku, čo tam ležala a zobral som ich. Dva veľké nože, tri malé a sekáčik na mäso. Hneď potom som vyšiel z kuchyne. V miestnosti, ktorá teraz vyzerala, ako keby tam bol obrovský boj, stáli štyri postavy. Len sa pokyvovali zo strany na stranu a ticho chrčali. Spoznal som v osobách ľudí z fotiek.
,,Zdravím?" povedal som, osoby sa okamžite otočili. Všimol som si niekoľko vecí. Oči mali podliate krvou a sfarbené do biela. Zamračil som sa a spravil som krok dozadu. Pomaly išli ku mne, ale čoskoro, jeden z nich zrýchlil a pokúsil sa ma chytiť. Ohnal som sa po ňom taškou s nožmi a osoba spadla na zem. Rýchlo som vybral dva náhodné nože z tašky a odhodil som tašku. V rukách som držal sekáčik a jeden z väčších nožov. Ustupoval som, ale čoskoro nebolo kam.
,,Kurva..." zašepkal som. Nechcel som, ale musel som, nemohol som ich takto nechať. Pokrútil som hlavou, keď sa potom priblížil jeden z nich, ohnal som sa sekáčikom. Ten sa tej... veci zarazil hlboko do hlavy, chvíľu to tak stálo a potom to zletelo na zem. Ďalšia vec, čo sa priblížila dostala nožom do oka, nôž sa jej zarazil hlboko do hlavy. Posledná, čo bola na nohách sa blížila. Skopol som ju dole, zatvoril som oči a začal som tomu dupať ma hlavu. Čoskoro sa ozvalo prasknutie a ja som ucítil množstvo krvi, ktorou sa plnila moja topánka. Potom som si všimol, ako sa posledná z tých vecí pomaly zdvíha zo zeme. Zdvihol som tašku nožov a vrazil som tej veci po hlave, potom som ju skopol. Chytil som jeden z nožov a zarazil ho tej veci do hlavy, potom som odhodil tašku z nožmi a otočil som sa preč.
,,KURVA!" zakričal som nahlas. Pomaly som potom vyšiel z tej chaty. Jason stál pred chatou a nechápavo pozeral.
,,Trvalo ti to." povedal.
,,Ja som prešiel štyri chaty a ty... jednu?" dodal. Ja som len pokrútil hlavou a pomaly som išiel do auta.