𝐴𝑁𝐽𝐸𝐿 𝑇𝑈́𝑍̌𝐼𝐴𝐶𝐼 𝑃𝑂 𝐶𝐻𝐴𝑂𝑆𝐸

Halloweensky večierok

I'm mine. Before I am ever anyone else's.
________________________________

,, Takže teraz ste s Hermionou čo ? " Seamus sa obrátil na Draca, ktorý mal hlavu zaklonenú a opretú o operadlo pohovky ,, priatelia ? " tázavo na neho pozrel.

Plavovlasý had lenivo zdvihol hlavu a obrátil ju k nemu, zvesil kútiky úst ,, priatelia, nepriatelia ako sa to vezme Finnigan, " pokrčil ramenami ,, v každom prípade ťa je do toho hovno. "

,, Si stále rovnaký Malfoy, arogantný a sarkastický. " odfrkol Seamus.

,, Prečo to hovoríš akoby to mala byť urážka ? " na jeho tvári sa roztiahol úškrn.

***

,, Weasleyová ! Trvá ti to večnosť ! " Pansy prekrútila očami a zabuchala na dvere vedúce do kúpeľne.

,, Aspoň jedna z nás musí vyzerať dobre, Parkinsonová. "

Kráľovná hadov sa obrátila k zvyšným dvom čarodejniciam a neveriacky rozhodila rukami do strán ,, všetkým je snaď jasné že to budem ja, nie ? "

Daphné si s Hermionou vymenila pohľad a obom začalo cukať kútikmi úst. Oni dve už boli takmer pripravené. Daphné si už len prečesávala dlhé, blond vlasy, zatiaľ čo Hermiona si pri zrkadle, ktoré viselo na dverách od skrine nasadila náušnice. Za to Ginny spoločne s Pansy, neboli ani v polovici príprav. Bolo zvláštne ako rozdielne a zároveň tak podobné tieto dve čarodejnice boli.

Obe boli atraktívne a svojim vzhľadom vytŕčali z davu. Rovnako však boli húževnaté, tvrdé, nekompromisné a nebezpečné. Pre ľudí ktorým otvorili svoje srdce by spravili čokoľvek. Boli lojálne, oddané a verné priateľky. Nebolo tajomstvom že postaviť sa v boji proti nim, znamenalo vojnu. Obe boli talentovanými čarodejnicami a svoju moc aj znalosti si uvedomovali. A tak, ako bola Pansy vždy kráľovnou hadov, Ginny ňou bola pre levov.

Bolo zaujimavé sledovať to priateľstvo, ktoré medzi nimi vznikalo napriek tomu že by si to uvedomovali alebo niekedy priznali. Bolo krehké, čerstvé a nestabilné, ale existovalo. A ak vojna priniesla do ich životov niečo pozitívne bolo to práve toto. Uvedomenie, že napriek všetkým rozdieľom, vzhľadovým, povahovým, rodinným....bola jedna vec ktorá ich spájala...mágia, ktorá kolovala v ich žilách a túžba žiť slobodne. A tieto, možno na prvý pohľad zdanlivo nepodstatné spojitosti, zapríčinili obrovské zmeny, ktoré sa v ich svete začali diať. Museli prejsť tými najtemnejšími časmi, cez nekonečné množstvo prekážok a prísť o tých najbližších, aby tu dnes mohli stáť dve levice a dve ženy s kožou hada. Spoločne. Bez predsudkov, bez nenávisti.

Boli iba na začiatku tej cesty a nikto z nich si nemohol byť istý tým ako sa skončí, ale začali. Vybrali si svoju vlastnú cestu, nehľadiac na to čomu kedysi tak oddane verili, k čomu boli vychovaný alebo odkiaľ pochádzali. Vybrali si ísť po svojej vlastnej ceste a hoci nemohli prepísať ich minulosť, budúcnosť áno. Boli generáciou ktorá prešla zložitými cestami, ale na ich konci, nakoniec stáli na spoločnej strane. Na ich vlastnej strane ! Aspoň väčšina z nich mala ten názor. Ale ako už sme mohli počas tohto roku zistiť, aj napriek všetkému sa medzi nimi našli ľudia, ktorý boli ešte vždy predsudkami prežratý až do morku kosti.

,, Pasuje ti to. " ozvala sa Daphné, keď sa postavila Hermione za chrbát a upravila jej limec na šatách.

,, Ďakujem. " vydýchla a v odraze zrkadla sa pozrela na ženu za ňou. Daphné bola niečim výnimočná. Nebola ako ostatné ženy, s ktorými sa naprieč rokmi stretla. Bola inteligentná, nádherná a so srdcom na dlani. Správala sa vždy ako práva dáma a mala vyberané spôsoby. Zároveň však bola neskutočne slobodná, akoby nepotrebovala nikoho a nič, okrem samej seba. Je si istá, že by si dokázala podmaniť celý svet, jediným úsmevom. Nebola pripútaná žiadnymi pravidlami a všetko čo robila, hovorila alebo čomu verila, bolo z jej vlastnej iniciatívy. Nezodpovedala sa nikomu. A vybrala si správať sa ako žena. Tá, ktorá inej žene opraví korunku na hlave bez toho, aby niekomu inému povedala že bola zlomená.