Outlast

Začiatok Konca

Kým Naomi s Milesom utešovali Taylora, muž na vozíčku ich pozoroval spoza skla. Nešlo mu to do hlavy. Prečo práve on? Voľba vyzerala celkom jasne, kým sa nezjavil vo dverách.
Už ho nebavilo ako sa tam tí traja mojkali. Odkašľal si aby zaujal ich pozornosť. Zabralo to. Trojica sa k nemu otočila.
Miles pristúpil bližšie ku sklu. Naomi a Taylor ho nasledovali. Muž na vozíčku si povzdychol.
,,Volám sa doktor Rudolf Wernicke."
Miles vypleštil oči. Taylor zalapal po dychu. A Naomi netušila kto to je. Meno sa jej zdalo povedomé, ale nevedela ho zaradiť.
Wernicke pokračoval.,,Ja viem, mal by som byť mŕtvy. Nie...nanešťastie."opäť si povzdychol.,,Som starší ako hriech, ale akosi...jediný, kto zostal. Kvôli Billymu. Stará sa o mňa. Mysli si, že som jeho otec."
Taylor začal prudko dýchať. S každým slovom, ktoré Wernicke vyslovil, cítil že medzi nimi dvoma rastie silné puto.
,,Akosi ma miluje. Chudák idiot." Wernicke rozprával zatrpknuto. Pristavil sa k logu Murkoffu na stene vpravo.,,Viete, čo reprezentuje tento symbol? Varuje pred nanohazardom. Mikroskopické stroje. Technológie, ktoré máme už roky, ale nikdy sme ich nezdokonalili."
Wernicke pokračoval v monológu.,,Murkoff objavil v mojom výskume riešenie. Premeniť bunky v ľudskom tele na nano-továrne."
Naomi pokrútila hlavou. Také čosi predsa nie je možné.
Wernicke ju prebodol pohľadom. Nielenže bola hlúpa žena, ale dovolila si spochybňovať jeho prácu.,,Je to prirodzená funkcia buniek na produkciu molekúl. Ale psychomatickým smerom sme navrhli presné molekuly, ktoré sú potrebné. Myseľ nad telom. Bolo hlúpe a nesprávne si myslieť, že to dokážeme." starý muž si potupne priznal chybu.,,používať bláznov, aby sme vytvorili niečo tak silné. Musíte ho zastaviť."začal rozprávať tichšie akoby ho Billy mohol počuť.,,Zabiť ho... Vypnúť jeho podporu života. Jeho anestézu. Musíte odčiniť to, čo som urobil. Nikto sa nedokáže dostať z tohto miesta, kým žije. Musíte ho zabiť."
Než stihli čokoľvek namietnuť, Wernicke im dal presné inštrukcie, kam majú ísť a čo majú urobiť. Potom sa zaťal a už s nimi neprehovoril.
,,Musíme to urobiť."vyhlásil Miles.
Naomi sa na otca pozrela ako na blázna.,,To je šialené. Ako môžeš zabiť niečo, čo sa nedá uchopiť? Čo ani poriadne nevidíš?"
,,Naomi,"oslovil ju Taylor.,,tvoj otec má pravdu. Počula si doktora. Inak sa odtiaľ nedostaneme."
Naomi vedela, že majú pravdu, ale aj tak nesúhlasne krútila hlavou.
Miles tleskol.,,Dobre, takže kontrolná miestnosť. Tušíte niekto ako sa tam dostať?"
,,Ja áno."prihlásil sa Taylor.
Naomi ho udrela do ramena.,,Ani náhodou. Ty nikam nejdeš."
Taylor chcel namietnuť, ale Miles mu položil ruku na rameno.,,Vzhľadom na tvoje spojenie s Billym, súhlasím aby si zostal tu. Ja pôjdem s Naomi. Z tvojho rozprávania som pochopil, že sa vypneš, len čo sa Billy priblíži na tri metre."
Milesov pohľad odradil Taylora od ďalších námietok. Nakoniec len prikývol a posadil sa na zem.
,,Naomi, máš ešte pri sebe mobil?" spýtal sa jej.
Naomi siahla do vrecka a podala mu dotlčený mobil s rozbitým displayom. Taylor začal zúrivo tukať do klávesnice.
Naomi a Miles len stáli a pozorovali sústredeného chlapca. Aši po 3 minútach vrátil Taylor mobil Naomi.,,Do poznámok som ti napísal cestu ku kontrolnej miestnosti. Aj cestu späť, takú skratku. Dá sa ňou dostať len z kontrolnej miestnosti, dnu nie. Budem vás čakať tu."
Naomi prikývla a objala ho.,,Dávaj na seba pozor. Keď sa odtiaľto dostaneme, pôjdeme do kina. A na večeru. A na pláž. Vezmem ťa všade."zašepkal jej do vlasov. Naomi ho pobozkala na líce a odtiahla sa od neho.
Mikeš položil Taylorovi ruku na rameno.,,Drž sa, Taylor. Vrátime sa najrýchlejšie ako sa bude dať."napriek tomu, že sa poznali iba 2 hodiny, Miles chlapca objal.,,Ďakujem, že si mi na ňu dal pozor."
Taylor prikyvol. Keď sa Miles trochu odtiahol, chytil ho za zápästie.,,Ďakujem, že pre mňa tak riskujete. Ale..."
Miles prikyvol, ale v Taylorových očiach zazrel nefalšovaný strach.
,,O čo ide, Taylor?"
Chlapec sa roztrasene nadýchol.,,Bojím sa, že keď zabijete Billyho...zomriem aj ja."

Naomi a Miles vybehli z miestnosti, kde zanechali smutného Taylora. Podľa toho, čo im povedal Wernicke a čo napísal Taylor, prebehli pár chodieb a dostali sa k dverám, ktoré boli zatvorené celý čas, čo to tu Naomi s Taylorom prehľadávali. Wernicke im dvere počas svojho monológu otvoril.
Dostali sa do akéhosi laboratória,z ktorého viedlo schodisko smerom hore. Podľa Taylorových inštrukcií mali pokračovať tým smerom. V ich náhlivom tempe ich zdržali miestnosti s dezinfekciou.
Naomi ani Miles nerozprávali. Obaja sa topili vo vlastných myšlienkach. Obaja sa báli stretnutia s Billym. Naomi dokonca napadlo, či sa za ten čas, čo budú preč, Billy nedostane k Taylorovi. Z tej predstavy ju striaslo.
Zamyslela sa natoľko, že si ani nevšimla, kde sa nachádzajú.
Z myšlienok ju vytrhol hlas jej otca.,,Nodoboha..."
Zdvihla hlavu a obzrela sa. Boli v hlavnom laboratóriu. Tým si bola istá. Miestnosť s obrovským množstvom počítačov, pracovných stolov a obrazoviek. Najhorší však bol stroj uprostred miestnosti. Čosi obrovské a temné, s množstvom spínačov a  kontroliek.
Od tejto ozruty sa ťahali káble k trom obrovským guliam. Jedna z nich bola prázdna. Druhá bola plná krvi. A tretia bola naplnená akousi tekutinou. Farebné hadičky začínajúce kdesi dole v guli sa končili v bledom tele mladého chlapca.
Naomi zalapala po dychu.
,,Poďme."popohnal ju Miles.,,Musíme ho vypnúť. Zbaviť ho utrpenia. Čo to vravel Taylor? Najprv odstaviť prívod kyslíka, správne?"
Naomi nepritomne prikývla nespúšťajúc zrak z doráňaného mladého tela.
Cez dvere vpravo prešli do ďalšej miestnosti. Vybehli hore po schodoch a ocitli sa na kovovom chodníku vysoko nad zemou.
,, Ako vyzerá prívod vzduchu?" spýtala sa Naomi.
Miles pokrčil plecami.,,Neviem. Môže to byť hocičo. Tlačidlo, páka..."
Naomi sa pozrela do poznámok od Taylora.,,Koleso!"
,,Čo?"
,,Je to uzáver s kolesom. Hľadaj hrubú rúru s označením nevypínať."rozbehla sa po chodníku. Rachot jej krokov sa ozýval všade.
,,Oci! Tu!" vykríkla naradostene. Miles k nej pribehol a zaprel sa do kolesa. Kovový kruh zaškrípal a pomaly sa dal do pohybu.
,,Teraz musíme nájsť poistky."rozhodla Naomi.
Miles sa zamyslel.,,Počitačová miestnosť!"
Naomi sa zatvárila zmätene.
,,Cez jednu sme prešli cestou sem. Poď!"Miles chytil dcéru za ruku a ťahal ju späť ku schodom.
Zbehli dole a cez dvere na opačnej strane miestnosti prešli k ďalšiemu schodisku.
Naomi si povzdychla.,,Tu je schodov ako do neba."
,,S tým rozdielom, že sme v pekle."poznamenal Miles a začal šliapať hore.
Opäť sa ocitli na kovovom chodníku, podobnom tomu prvému. S tým rozdielom, že tento sa koncil pár metrov od nich. Od druhej strany ich delila viac ako dvojmetrová prázdnota.
,,Preskočíme to."skonštatoval Miles.
,,Ty si blázon."povedala Naomi prestrašene.
Miles pokrútil hlavou a chytil dcéru za plecia.,,Počúvaj. Nie je to až tak ďaleko. Ja tam doskočím a viem, že ty tiež. Vieš, že sa na tú druhú stranu musíme dostať."
Naomi chvíľu zvažovala všetky možnosti. Mali len  dve. Buď skočia alebo sa na to vykašlú a zomrú nepríjemnou smrťou obklopení temnotou.
Nakoniec prikývla. Miles tiež prikyvol a obaja zacúvali až ku schodom. S poriadnym rozbehom skočili jeden po druhom.
Keď Naomi dopadla na plošinu vedľa Milesa pár metrov vľavo od nich sa sformovala postava Walridera.
Rozbehli sa opačným smerom, do hustej tmy. Naomi cítila, že Billy je hneď za nimi. Opäť raz ju mohol zabiť, ale neurobil to. Len si spokojne poletoval pár metrov za nimi. Nakoniec sa vynorili z lepkavej temnoty v ktorej sa potkýnali a tápali. Vbehli priamo do dezinfekčnej komory. Aj cez syčanie dezinfekcie Naomi počula ako nahnevaný duch hučí za dverami.
Z komory opäť utekali po schodisku. Kým sa Naomi na vrchu schodiska vydýchavala, Miles vbehol do počítačovej miestnosti, rozrazil kryt poistiek a vytrhol niekoľko káblov.
Vrátil sa naspäť k Naomi a spolu zbehli naspäť dole.
Za komorou boli obozretní, ale Billyho nevideli. V bezpečí prešli až na plošinu.
Miles sa rozbehol a skočil. V polovici letu ho schytila neviditeľná sila a šmarila ho o zem. Naomi zvrieskla.
Miles ležal dole a zvíjal sa od bolesti. Naomi sa rozplakala. Chcela ísť za otcom. Musela ísť za otcom. Lenže to by sa musela dostať na druhú stranu. A to znamená skočiť. Ale ako skočiť, keď niekde pod ňou lieta nahnevaný duch a zhadzuje náhodných skokanov dole?
Naomi venovala ešte jeden pohľad otcovi na zemi pod ňou. Rozhodla sa.
Kým letela vzduchom s pevne zatvorenými očami myslela na mamu, otca a na Taylora. Oči otvorila až keď sa jej podrážky stretli s plošinou. Naomi bez dychu zbehla po schodisku a nedbajúc na Walridera priskočila k otcovi.
,,Oci, si okej?"spýtala sa so slzami na krajíčku.
Miles zachripel.,,To nič. Aši iba rebro. Možno dve. Kde je?"
Naomi sa obzrela. Walridera nikde nevidela.,, Nie je tu."
Miles sa sťažka postavil.,,Musíme ísť. Mieri k Taylorovi."
Naomi podopierala otca a spolu sa došuchtali do hlavného laboratória. Billyho telo ešte stále moklo v guli.
Miles sa k nemu priblížil. Prezrel si káble vedúce k obrovskému stroju uprostred. Priamo pred ním bol svietiaci panel so vzorom ruky.
Miles položil ruku na snímač... A nič sa nestalo. Skúsil to ešte raz. Nič.
Naomi sa chytala panika.
,,To tie pojebané prsty!"skríkol Miles a päsťou tresol do snímača otočil sa k Naomi.,,Musíš to urobiť ty."
Naomi preglgla a prikývla. Pristúpila k snímaču a zdvihla pravú ruku. Začula tisícky syčiacich hadov a neviditeľná sila ju zmietla na druhú stranu miestnosti. Miles vykríkol. Začal duchovi nadávať.
Naomi lapila dych a pomaly sa plazila späť. Walrider teraz lietal nad nimi. Miles aj naďalej nadával a do očí sa mu tlačili slzy. Chytalo sa ho zúfalstvo. Padol na kolená a vzlykol. Musia sa odtiaľ dostať. Musia! Ak nie on, tak aspoň Naomi. Miles zdvihol hlavu a zrak mu padol na rozkúskovanú mŕtvolu v rohu. Rozbehol sa k nej ignorujúc pichĺavú bolesť v hrudi.
Walrider prekvapený jeho náhlym pohybom vyštartoval. Miles schmatol odtrhnutú ruku práve vo chvíli, keď sa ho Walrider zmocnil. Duch spravil presne to, čo Miles čakal. Hodil ho priamo na kontrolný panel obrovského stroja.
Milesovi to vyrazilo dych. Kým sa snažil nadýchnuť, zaregistroval Naomi asi meter od neho. Práve sa krčila pri guli s Billyho telom. Zhlboka sa nadýchol a víťazne sa usmial.
,,Zdochni ty sviňa!"zrúkol a zdvihol odtrhnutú ruku. Než sa ruka dostala dosť blízko k senzoru, Walrider zaúradoval. Uväznil Milesa vo svojej moci a zdvihol ho vysoko do vzduchu.
,,NIE!" kričala Naomi a slzy jej máčali líca.
,,Naomi!"zachrapčal Miles. Walrider ho šmaril o stenu. Miles vykríkol od bolesti.,,Musíš..."Walrider ho odhodil do rohu. Miestnosťou sa ozývali Naomi vzlyky, hlasné údery a Milesove bolestivé stony.
,,UROB TO!" zvrieksol Miles, než ho obalila temnota.
Naomi zdvihla ruku a capla ňou po senzore.
Walrider príliš zaneprázdnený Milesom, si až teraz uvedomil, čo sa stalo. Jeho kvílivý výkrik ohlušil Naomi aj Milesa a guľa, v ktorej sa po vypnutí zmietalo Billyho telo, sa naplnila krvou.

Taylora zaplavila vlna hrôzy, ktorá rýchlo prešla do bolesti. Nesmiernej, ukrutne bolesti. Čistá agónia. Z hrdla sa mu vydral bolestivý rev, ktorý vôbec neznel ľudsky.

Kvílivý krik umierajuceho ducha náhle stíchol. Naomi pribehla k dobitému otcovi.
,,Ocko!"so slzami v očiach sledovala jeho krvavú tvár.
,, Už je dobre."zachrčal Miles.,,Je po ňom. Ideme domov."
Naomi mu pomohla vstať. Pomaly sa šuchtali späť,  a miesto kde nechali Taylora.

Miles celou cestou stonal. Asi trikrát spadol. Naomi nevedela prestať plakať. V tichosti vliekla svojho dobitého otca chladnými chodbami.
Boli pár metrov pred dvojkrídlovými dverami. Tie sa náhle otvorili. V chodbe pred nimi bolo množstvo ľudí. V čele Wernicke na vozíčku. Po jeho boku z každej strany jeden muž v čiernej uniforme s veľkou a ťažkou zbraňou. Za nimi ďalší dvaja. Za týmito stali ďalší dvaja a jeden na boku. Ten jeden držal Taylora, ktorý vyzeral, akoby mal každú chvíľu zomrieť.
Jeden z mužov podišiel k Naomi a odtrhol ju od otca. Naomi protestovala. Muž ju hodil k Taylorovi do chodby. Vojak, ktorý jednou rukou držal Taylora, druhou rukou chytil Naomi za tričko.
Vojaci namierili zbrane na Milesa. Ten v obrannom geste zdvihol dokaličené ruky pred seba.
,,Nie...."hlesla Naomi.,,Nie!"
Wernicke sa vystrel na vozíčku.
Naomi sa rozvrešťala. Taylor začal kričať a vzlykat.
Milesovi sa po tvári rynuli slzy.
,,Naomi, ľúbim ťa. Aj mamu. Povedz jej,že ju ľúbim."vzlykal Miles.
,,Odveď ich!"vykríkol veliteľ po vojakovi, ktorý držal Naomi a Taylora. Obaja sa rozkričali a protestovali. Kopali všade naokolo, zachytávali sa dverí. Ešte neboli dosť ďaleko, keď Wernicke vykríkol.,,Je v ňom! Je v ňom! Zabite ho!"
Chodbou sa rozhučala streľba a hrdelné výkriky.
Naomi sa s výkrikom podlomili kolená. Muž ju ťahal za sebou s polomŕtvym Taylorom v druhej ruke.
Vojak ich vyhodil pred vchodom.,,Vypadnite!" zavrčal a vrátil sa do budovy.
Naomi chcela ísť za ním, ale Taylor ju zadržal.
,,Musíme ísť, Naomi."dohováral jej Taylor.
Uslzená Naomi protestovala.,,Nie. Nejdem. Je tam ocko. Je tam môj ocko!"
,, Je mŕtvy Naomi!"skríkol Taylor a hlas sa mu zlomil. Po lícach sa mu kotúľali slzy.,,Zabili ho... Zabili... A my musíme ísť. Tí vojaci sa vrátia. A keď nás tu nájdu, zabijú aj nás. Prosím, poď."
Naomi stíchla a vzlykajúc sa nechala tiahnuť k bráne.
Taylor aj naďalej plakal, ale pritom sa obzeral a horúčkovito premýšľal, ako sa dostanú preč.
Pri bráne zbadal červený jeep. Niekto v ňom sedel a práve naštartoval.
Taylor sa rozbehol a Naomi ťahal za sebou.,,POČKÁŤ!"kričal na plné hrdlo.,,STOJTE!"
,,RÝCHLO!"vykríkol muž v aute a ukázal za nich.
Vo vchode sa formovala čierna hmota. Taylorovi sa rozbúchalo srdce. Ťahajú za sebou Naomi, šprintoval k autu.
Otvoril dvere a obaja sa hodili na zadné sedadlo.
,,To je ockovo auto."zavzlykala Naomi.
Taylor ju objal.,,Ďakujem, že ste počkali. My sme..."
,,T-Taylor?"muž za volantom sa rozplakal.
Taylor v ňom spoznal otca.,,Oci. Bože... Oci."naklonil sa ponad sedadlo a objal svojho otca.
,,Ako si sa sem dostal... Čo tu robíš?" Waylonovi sa lámal hlas.
Taylor krútil hlavou. Nedokázal rozprávať.
Naomi upierala neprítomný pohľad na budovu. Mraky temnoty vo vchode sa zvýrili a vytvorili postavu muža. Veľmi povedomého muža.
,,Ocko..."hlesla Naomi.
Taylor sa pozrel k dverám. V temných mračnách stál Miles Upshure. Telo bolo jeho, ale duša nie.
,,Rýchlo. Rýchlo oci."Taylor súril Waylona.
Waylon naštartoval, otočil auto práve vo chvíli, keď sa mraky zdvihli a mierili k nim. Auto rozrazilo bránu a pohltila ho temnota.