Fight until the end

-21-

V úplnom tichu sme dorazili pred les, ktorý stál na okraji mesta. Presne cez tento les som vtedy išla do mojej chaty.

Nešli sme však úplne hlboko. Zastali sme na okraji. Sean vystúpil, ale ja som sa nepohla zo svojho miesta. Neviem čo mám takejto chvíli povedať. Naozaj dúfam, že som ho neurazila alebo mu nepokazila plány.

V mojej hlave sa objavil útržok výroku od Billie.

I ruined so many things that could have been amazing because I was sad.

(Pokazila som veľa vecí, ktoré mohli byť úžasné, lebo som bola smutná.)

Takto to naozaj cítim. Dúfam, že na mňa nie je nahnevaný.

Vystúpila som z auta obzrela sa okolo seba. Sean stál opretý o kufor a keď uvidel, že vystupujem snažil sa tváriť, že ma nepozoroval.

Pošúchala som si oči akoby som čakala, že tam budú nejaké slzy, ale tie tam neboli. V takýchto stavoch som už prestala plakať. Keď plačem, mám väčšinou iné dôvody. Moje slzné kanáliky už asi vyschli a slzy opúšťajú moje oči maximálne dvakrát za rok.

Pozrela som sa naňho.

,,Prepáč ak som..." nenechal ma dohovoriť a skočil mi do reči.

,,Nie, bola to moja chyba." Pozrel sa pred seba a zhlboka sa nadýchol.

,,Nie, je to moja vina. Nemal som to vyťahovať, naozaj ma to mrzí. Nemal som vyťahovať takú citlivú tému ako je toto." Znova sa pozrel pred seba a vyzeral, že súrne potrebuje cigaretu.

Zo zadné vrecka som vytiahla krabičku  a zapaľovač a ponúkla mu jednu. Neváhal, čo ma prekvapilo, a bez rozmýšľania si jednu vzal. Prešla som s normálnych cigariet na takzvané pukačky, ktoré sú dosť slabé a teda denne ich vyfajčím viac ako normálnych cigariet.

Zapálila som aj jeho aj svoju a priložila si ju k perám.

,,Kvôli čomu si prešla na pukačky?" spýtal sa ma a oklepkal si popol z konca cigarety. Naozaj nedoprovoľne som musela uznať, že pri tom vyzeral sexi. Sean bol bad boy v mnohých veciach, ale čo sa týka cigariet, drog a alkoholu, nikdy im nepodľahol za čo ho obdivujem.

,,Rozmýšľala som či je toto naozaj to čo chcem a zistila som...že nie." Pozrela som sa priamo naňho. Ostal chvíľu zaskočený stáť. Pamätal si to.

,,Nemyslel som si, že ma berieš vážne."

Iba som pokrčila plecami a odhodila dohárajúcu cigaretu na zem. On odhodil svoj ohorok a znova svoj pohľad venoval mne.

,,Chcel som ťa zobrať na toto miesto už dávnejšie, ale potom sme sa pohádali a viac ma to nenapadlo..." nervózne sa poobzeral okolo seba a prehrabol si vlasy rukou. Robil to vždy, keď bol v mojej prítomnosti nervózny. Je to celkom zlaté....

Preboha musím sa spamätať! Strelila som si imaginárnu facku a usmiala sa na Seana akoby sa nič nestalo.

Otvoril kufor a vytiahol odtiaľ červenú károvanú deku. Potom ma znovu chytil za ruku a začal ťahať za sebou. Toto gesto sa mi začína páčiť. Trošičku som sa pousmiala a nechala sa ním ťahať na miesto.

,,Fakt by ma zaujímalo kam ma to berieš..." oznámila som mu popri tom ako ma sme kráčali lesom.

,,Uvidíš." povedal mi a nedočkavo ma ťahal ďalej.

Zastali sme pred obrovským rozvetveným stromom. Keby som sa v takých veciach vyznala povedala by som, že je to dub.

,,Vieš liezť po stromoch? Môžem ti pomôcť ak chceš."

Vyjavene som na neho vyvalila oči. ,,Liezť na strom, prečo prepána?"

,,Tak vieš alebo nie?" nedočkavo sa na mňa pozeral a bol z toho taký nadšený ako malý chlapec v hračkárstve.

,,Viem. Iba nerozumiem tomu prečo."

,,Dobre, pôjdem prvý a ty polezieš za mnou, nie je to až také ťažké." pustil moju ruku a dal sa do lezenia.

Pozorovala som kam dával ruky a nohy, a keď vyliezol dostatočne vysoko nasledovala som ho.

Liezla som ďalej za ním, ale on nezastavil. Pokračoval, až kým sme neboli takmer na vrchu stromu. A že bol dosť vysoký. Doteraz som nemala fóbiu z výšok, ale moje podvedomie to začalo prehodnocovať pri pohľade na zem.

Keď sme boli konečne hore vyliezli sme na jeden konár a ja som okamžite pochopila prečo sme liezli práve na tento strom.

Strom bol až tak vysoký, že presahoval nad všetky ostatné. Jediným mínusom bol neskutočný vietor, ktorý sa do mňa zaprel akonáhle som vyliezla mimo bezpečia listov na jeden konkrétny konár, na ktorý mi pomohol Sean. Rýchlo som pochopila načo priniesol tú deku. Vietor sa do mňa zaprel takou silou, že som skoro spadla z toho konára. Keď som sa pozrela dole, zistila som, že sme dosť vysoko. Radšej som sa poobzerala okolo seba. Bol tu nádherný výhľad na les okolo ako aj na mesto pod nami.

Na chvíľu som zabudla, že sedím na strome päť metrov nad zemou a zadívala sa na ten neskutočný výhľad. Sadla som si vedľa Seana a oprela sa o konár, ktorý bol za nami aby som trochu chytila balans.

,,Ako si to tu objavil?" Naozaj mi je záhadou ako niekto môže zistiť, že tu je toto miesto.

,,Keď som bol malý, moja stará mama nás tu s Annou brávala dosť často na prechádzky. Raz som vyliezol až sem hore a potom som sa bál zliezť. Boli ma zachraňovať hasiči." zasmial sa nad tou spomienkou.

Ach, tie krásne spomienky na detstvo aj ja by som chcela nejaké.

Na chvíľu sme sa utíšili a rozhodli sa počúvať to ticho okolo nás. Vlastne to ani nebolo ticho, skôr mix upokojujúcich zvukov.

,,Prečo si ma sem priviedol?" nadvihla som obočie a zadívala sa na neho. Naozaj ma fascinovali jeho oči, ktoré boli niekedy zelené a inokedy hnedé.

,,Je tu ticho a kľud." pozrel sa na mňa.

Síce som si už pred chvíľou uvedomila aká zima tu je až teraz to do mňa udrela naplno. Objala som si rukami ramená.

,,Počkaj, nato som tu doniesol toto." chytil deku do ruky a zabalil ma v nej ako také sushi.

Svoju ruku si položil na môj pás čím ma prakticky donútil položiť si hlavu na jeho rameno a prisunúť sa bližšie.

Sedieť tu v Seanovom náručí bolo také upokojujúce. Iba na chvíľočku na nič nemyslieť a užívať si krásu prítomného okamihu.

Dokonca som celú vec s mamou hodila za hlavu. Takto rýchlo som sa neukľudnila asi nikdy vo svojom živote.

Sean je ako ľad k môjmu ohňu, čo sa niekedy nesmierne hodí.

Ďakujem za všetky⭐️naozaj ma motivujú. Prosím o komentáre s názorom.🙏❤️