Well that's funny [SK] ft. Chloe

s i x

Celou cestou domov mi srdce bilo ako splašené pri myšlienke, že po celom tom dni budem musieť čeliť Zaynovi, ktorý mal už toľko príležitostí zistiť, ako veľmi nemožná som. Pravdepodobne teraz sedel s mojou matkou pri kuchynskom stole a veľmi dopodrobna jej to vykresľoval. A ako poznám moju matku, určite tiež prihodí pár historiek o tom, koľkokrát som ju už v živote zahanbila.

Povedzme si to tak, že keď som dorazila k nášmu novému domu, mala som problém trafiť kľúč do zámky, čo sa mi tak triasla ruka od nervozity. Už je to tu. Už len dvere ma delia od mojej úchvatnej matky a skvelého brata.

Keď sa mi však podarilo odomknúť, prekvapil ma ten idylický pokoj, čo v dome vládol. Nemienila som ho narúšať zháňaním členov rodiny, najlepšie by bolo, keby som sa im mohla vyhnúť celou cestou do svojej izby na druhom poschodí, preto som potichu za sebou zavrela vchodové dvere a opatrne našľapovala hore schodmi. Prechádzajúc okolo Zaynovej izby, nemohlo uniknúť mojej pozornosti, že má dvere pootvorené a z nich vychádza tichá hudba. Snažila som sa nepozerať dnu a nezasahovať tak do jeho súkromia, no zvedavosť zvíťazila - na chvíľočku som sa pristavila a cez škáru nakukla dnu, či tam Zayna nájdem.

Videla som z neho len pätu a podľa všetkého práve ležal na zemi, ktovie, čo robil, preto som jemne potisla dubové dvere, aby som viac odhalila svoj výhľad. Steny mal polepené všelijakými plagátmi od áut až po polonahé ženy, čo ma neprekvapilo, presne tak som si predstavovala izbu každého sedemnásťročného chalana, ktorý nebol Freddie. Pri hlave postele mal menšiu poličku, na ktorej boli rozložené tučné knihy a na kraji sedela lampička - to už ma trochu prekvapilo. Rozhodne som nečakala, že Zayn bude z chlapcov, ktorí čítajú. Aj keď, možno mal tie knihy len tak pre imidž, a v skutočnosti v nich len schovával Playboye, alebo také niečo.

A v neposlednom rade som zablúdila pohľadom k môjmu bratovi, ktorého som už teraz videla v celej jeho dĺžke roztiahnutého po zemi, trup odhalený, keďže sa neobťažoval obliecť si tričko, na sebe len rozťahané sivé tepláky a biele ponožky, a do rytmu hudby robil kliky, pričom za každým nahlas odfúkol a šepol číslo. Chystala som sa už aj odísť, keď dvihol pohľad ku mne a ja som bola v tej chvíli odhalená.

Prudko som sa nadýchla, zároveň s tým, ako som cúvla o krok dozadu a na sto percent aj celá očervenela, zatiaľ čo Zayn sa okamžite postavil na nohy a ráznym krokom prešiel ku dverám. "Čo snoríš," vybafol na mňa, "zmizni," dodal hneď nato a s tresnutím zabuchol dvere.

Ľaknutím som až nadskočila a myslím, že aj moje srdce dostalo nejakú mylnú informáciu o tom, že by malo dostať infarkt, lebo sa na chvíľu rozbúšilo nepredstaviteľne rýchlo. Keď som potom zahanbene mierila do svojej izby, už celkom aj upokojená, nemohla som sa jeho reakcii čudovať. Teraz už aspoň budem vedieť, že keď znovu pôjdem okolo jeho izby, s hlavou sklonenou prejdem okolo jeho dverí a neopovážim sa znovu nakuknúť, či vôbec zdvihnúť hlavu, či vydať akýkoľvek zvuk, alebo celkovo dýchať. To odo mňa bola hlúposť.

Svoju izbu som mala hneď vedľa tej jeho, takže som za moment bola už vo vnútri, pričom som okamžite za sebou zabuchla dvere. Sotva som ale urobila krok, skoro som zakopla o hromadu hnedých nevybalených krabíc, čo boli rozprestrené po podlahe ako míny. Bola len náhoda, že som sa ešte stále nerozhodla, kam presuniem veľké oranžové kreslo, takže jeho momentálne miesto bolo po ľavej strane dverí, čím slúžilo aj ako hypotetické (reálne) záchranné laso pri mojich neohrabaných pádoch. Pri druhom pokuse som si už dávala väčší pozor na to, kam stúpam, takže sa mi podarilo dostať sa cez všetky tie krámy až k mojej posteli, na ktorú som sa následne okamžite zvalila. Aspoň jedna vec mi nahradzovala môj starý domov, pretože matrac a posteľ som si previezla zo starého bytu, zatiaľ čo všetko ostatné v mojej izbe bolo nové. Hádam by sa to dalo považovať za úplatok od môjho nového otčima.